Radoslava novinára príhody a skúsenosti

Poľsko dalo svetovej fantastike minimálne jedného génia (Stanislaw Lem), dvoch lokálnych velikánov globálneho významu (Janusz Zajdel, Andrzej Sapkowski) a možno poltucta spisovateľov, ktorí majú reálnu šancu presadiť sa aj mimo svojej otčiny. Jedným z toho poltucta je Konrad T. Lewandowski, chemický inžinier pýšiaci sa doktorátom z filozofie techniky a spisovateľ, ktorého českému, a teda ani slovenskému čitateľovi fantastiky netreba nijako zvlášť predstavovať. V Ikarii sa od roku 1996 objavilo niekoľko jeho poviedok, v českých prekladoch vyšli aj štyri jeho romány o kočkodlakovi (čosi ako lykantropia, len s mačkovitou šelmou) Xinovi (Kočkodlak Xin, Návrat kočkodlaka, Kočkodlakova mise, Kočkodlak a nomádi). Našinec sa dokonca mohol stretnúť s jeho populárno-vedeckými textami, či už na stránkach spomenutej Ikarie, alebo v periodiku Fantastická fakta.

Odhliadnuc od tohto výpočtu českých prekladov, jedna z Lewandowského poviedok sa objavila aj v slovenskom periodiku, dokonca prudko menšinovom, ktoré sa zväčša fantastike vyhýba – v Romboide. Išlo o poviedku o vojne medzi Poľskom a USA, nazvanú Noteka 2015. Práve táto poviedka dala názov antológii Lewandovského poviedok, vospolok výborných, v štyroch prípadoch vynikajúcich, ktorá sa zhruba pred dvoma mesiacmi objavila na našom trhu. Už známeho Lewandowského predstavuje zbierka vo vrcholnej forme, cez prizmu jeho kľúčovej postavy a hádam literárneho alter ega – novinára Tomaszewského, vzdelaním polyhistora, zamestnaním námezdného prispievateľa pofidérneho pavedeckého týždenníka Senzace. Senzace sú v Lewandowského literárnom svete časopisom nie nepodobným trebárs nášmu UFO magazínu (len ešte bizarnejším) a Tomaszewski doň prispieva z prsta vycucanými článkami napríklad o tom, ako v stredoveku inkvizícia chytila a mučila mimozemšťana. A vo voľnom čase zachraňuje Poľsko, prípadne priamo svet.

Deväť poviedok, vospolok dobrodružstiev zľahka narcistického Tomaszewského, v sebe nesie odkaz tej najčírejšej podoby science fiction, poctivej literárnej extrapolácie a domýšľania dôsledkov už existujúceho vedeckého poznania, prípadne aplikovania vedeckých teórií do praktického života. Poviedkam nechýba ironický nadhľad a poriadna dávka – pre kvalitnú sci-fi – kľúčového pocitu úžasu. Len ma mrzí, že ich dokáže oceniť čoraz menej programových čitateľov fantastiky, a otvoreným mysliam loviacim literárne úlovky mimo fantastiky sa zväčša ani nedostane do zorného poľa. Je to veľká škoda, predovšetkým preto, že Lewandowského literárny jazyk nie je ničím výnimočný, je to len remeslo, nástroj na rozpovedanie fascinujúcich fantastických historiek, príbehov, na ktoré sa nezabúda, lebo sa dajú čítať a predovšetkým analyzovať zas a znova. Jednoducho prvotriedna kvalita napísaná široko prístupným jazykom.

V poviedke Mazal zaútočí na Varšavu masový vrah, snažiaci sa z ľudstva vytvoriť veľké umelecké dielo, Humanum Opus Magnum, len nevedno, či sú jeho brutálne výtvarné techniky skutočne dielom umeleckého vizionára, či reklamného stratéga. V Noteke 2015, jednej z najlepších polit-fiction, aké som čítal, sa zase Poľsko dostane do otvoreného vojenského konfliktu s USA a vôbec nepostupuje zle. Poviedka Tácek je pokusom o aplikovanie metafyziky do praktického života a v Ohni sa Lewandovski necháva silne inšpirovať Platónovým tisíckrát zneužitým podobenstvom o jaskyni. Takto by sme Lewandowského antológiou mohli prejsť od prvej poviedky až k poslednej a jediný uspokojivý záver by bol, že čo poviedka, to relatívne pôvodný, originálny nápad, dovedený ad absurdum až k pointe, ktorá zatvára oči a otvára ústa.

Ak by bol Lewandowski čo len troška zručnejší spisovateľ, šmrncnutý nielen ambíciami, ale aj skutočným literárnym talentom (nielen schopnosťou vyrozprávať náležito kauzálne usporiadaný príbeh, jasne a zrozumiteľne), Stanislaw Lem by v ňom mal toho najdôstojnejšieho nástupcu, akého by si mohol priať. Nie nadarmo skladá Lewandowski Lemovi v poviedke El Niňo 2035 velikánsku poklonu a poctu. Predovšetkým myšlienková a svetonázorová zhoda oboch spisovateľov jasne dáva najavo, kto sa od koho učil.

Osobne nedám na Lewandowského poviedky dopustiť a často nimi obdarúvam priateľov, ktorí sci-fi vôbec nemusia. Zväčša sú príjemne prekvapení. Poviedka Mazal sa dokonca stala neoddeliteľnou súčasťou mojej pedagogickej praxe, povinne ju čítajú všetci študenti, ktorých dostanem do rúk a zhruba deväťdesiat percent je nakoniec rado, že Mazala museli čítať.

Zoznam poviedok:
Mazal, Ztracený výzkumák, Myslotvary, Tácek, Noteka 2015, Oheň, Peníze štěstí nenosí, El Niňo 2035, Pohádkový problém.

Lewandowsky, Konrad, T.: Noteka 2015. Plzeň, Laser 2006. Preklad Pavel Weigel. 264 strán.
Antológiu poskytol Brloh.

Ďalšie články zo stredy 24. mája 2006
Rado Ondřejíček: Príbeh o zakrytých rozkrokoch 
Lukáš Krivošík: Adoptuj si voliča Smeru!
Peter Pišťanek: Intímna besiedka