Vezmi si ma, mami!

Stretnutie bývalých spolužiakov z gymnázia malo svoj spoločenský vrchol už za sebou. Zodpovedné matky a otcovia rodín odtiahli domov, zostalo len zdravé jadro tvorené rebelmi a skrachovancami. Objednali sme ďalšiu fľašu a slova sa ujala bývalá Miss triedy, zmierlivá duša so znalosťou piatich svetových jazykov, ale úplne bezradná vo veci svojho manželstva.

- Nedávno som zistila, že môj muž je najšťastnejší, keď naňho vrieskam, - povedala. - On vlastne celé tie roky, keď som po nociach študovala príručky o harmonickom manželstve a snažila sa o kompromisy, trpel ako v koncentráku, lebo sa mu nedostávalo jeho životnej potreby. Nedávala som mu domáce dusno.

- Môj priateľ je najspokojnejší, keď varím a som na neho naštvaná, - povedala ďalšia spolužiačka. Kedysi blicovala a falšovala rodičovské podpisy na ospravedlnenkách, dnes ako detská psychologička dohovára deťom, ktoré to robia tiež. – On totiž potrebuje, aby som bola presne ako jeho matka. Tá má tiež plné hrnce a v tvári pritom výraz dozorkyne v polepšovni, ktorá na teba vždy vie niečo, za čo sa budeš smažiť v pekle.

Bývalá Miss zažila okamih osvietenia: - Moja svokra je colníčka a neprejde deň, aby doma nespravila raziu! Že mi to skôr nenapadlo!

- Moja matka je doktorka, moja žena je doktorka. Obidve blondíny, obidve neurotičky, pre obidve som nezodpovedný chudák so zachladenou pubertou, - povedal kamarát, s ktorým som kedysi štyri roky drel tú istú lavicu. – Povedzte mi, načo som sa ja blázon ženil, veď som mohol zostať s matkou.

Aj ja som sa zamyslel, aspoň do tej miery, do akej mi to dovoľovalo promile alkoholu v krvi. Moje frajerky vyzerali rôzne. Vždy ma však najviac priťahovali tie odbrzdené a kreatívne. Také ako moja matka. Také, s akými je najviac problémov. Potom som si však spomenul na prvú lásku - melancholickú a chladnú ako februárové ráno - a začal som spochybňovať teóriu o tom, že hľadáme klon svojej matky.

- Jasné, že to nie je také jednoduché, - povedala mi psychologička. – Mladý človek sa podvedome vzpiera opakovať model svojich rodičov, je to súčasť revolty voči svetu dospelých. Často si vyberie presný opak svojej matky a potom ju núti, aby sa jeho matke čo najviac podobala. Detstvo je totiž pre neho zakonzervovaný svet, ktorý fungoval, lebo všetko vyriešila mamička. Navarila, pobuzerovala, ale postarala sa o blaho svojho syna. Detstvo je stratený raj a každý muž sa chce doň vrátiť.

- Takže by si ženy mali zaviesť systém „Ukáž mi svoju matku a ja ti poviem, či spolu môžeme chodiť“? – spýtal som sa.

- Klasické dohadzovačky fungujú práve takto, - povedala.

Rozoberaním tejto témy sme sa dopracovali k ďalším záverom. Napríklad, že tak ako muži hľadajú matku, ženy hľadajú otca. Že tento princíp nadobúda u slabších jedincov obludné rozmery, keď sú muži schopní nútiť svoje polovičky nosiť módne výstrelky, ktoré spláchol čas niekedy v roku 1978, a že rôzne retroštýly sú len kamuflážou na zakrytie mužskej túžby vyspať sa so svojou matkou. Že za tým všetkým je aj mužská nechuť riskovať zlý výber partnerky, že hľadanie matky v mladšom vydaní je stávka na istotu, pretože matku syn pozná a vie, čo od nej môže očakávať. Vyšli sme z toho skrátka ako dementi.

Nakoniec sme v lokáli zostali sami a prisadol si k nám barman. Nechal si vyložiť podstatu a potom povedal, že teda dobre, ale že ak je niekto silná osobnosť, môže sa rodičovskému diktátu vzoprieť. Na to spolužiačka psychologička – rapídne sa prepadajúca do životnej skepsy – zamrmlala niečo v tom zmysle, že predsavzatia sú pekná vec, ale realita je, bohužiaľ, hnilá diera, kde sa z bývalých obetí stávajú agresori vyvršujúci sa na ďalších obetiach. A že aj ona vie všeličo v práci pohovoriť, ale jej skvelé rady sú väčšinou hádzaním zrna na neúrodnú skalu. A vtedy sa jej barman lepšie prizrel a identifikoval ju ako príjemnú pani z psychologickej poradne, ktorá mu pred časom prehovorila do svedomia a tvrdila mu, že ak jeho otec tĺkol svoje deti a ponižoval matku, nemusí nasledovať jeho príklad, že môže byť silným jedincom, na ktorého sa deti budú tešiť, že jeho žena si to určite nenechá ako jeho matka a zbalí seba aj deti a barman príde o všetko. A on sa teda snaží a má aj čiastkové výsledky.

Cestou na chatu pravidelne míňam obrovský nápis na stene domu v malom meste. Vyblednuté, ale stále čitateľné písmená hlásajú KAŽDÝ DEŇ MÁŠ ŠANCU BYŤ LEPŠÍM. Vo chvíli dramatického zvratu na dohasínajúcom abiturientskom zraze tú vetu odcitovala bývalá Miss triedy a hodnú chvíľu sme sa na nej bezmocne smiali. A potom sme sa všetci rozišli do svojich životov za matkami a otcami v rôznych podobách, s ktorými žijeme.

(písané pre českú Elle)