Brada proroka Mohameda

V posledných dňoch sa všade píše o nejakých karikatúrach a o neprimeranom over reagovaní mohamedánov. Takže aj napriek tomu, že ma udalosti, ktoré takzvane hýbu svetom, ponechávajú pomerne chladným, nemôžem to odignorovať. Už len preto, že – ako poniektorí iste viete – Arabi a vôbec Blízky východ je moja srdcovka.

Ak smiem vyjadriť vlastný názor, samozrejme, že magorské reakcie mohamedánov sú mi smiešne a trochu ma z nich aj mrazí, ale na druhej strane sa domnievam, že tie karikatúry sú dosť idiotské. Nepáči sa mi, keď skúšobným kameňom odolnosti euro-americkej civilizácie voči hordám s penou na papuliach musí byť niečo také hlúpe ako tie nevkusné karikatúry proroka Mohameda.

Apropo, keď si kliknete ten článok, nezabudnite si pozrieť aj diskusné fórum, pri čítaní niektorých názorov sa mi chcelo nahlas zvolať YESSSS! (Napríklad takýto diskusný príspevok: „Jak může autor vážně mínit otázku:

‚do jaké míry musí norští muslimové tolerovat, že si někdo dělá - třeba i nechutným způsobem - legraci z jejich náboženství?‘ V Norsku jsou hosté a musí tolerovat VŠE, co v Norsku je. Jen Norové si mohou rozmyslet, co tolerovat chtějí, a co ne. Přece pokud se někomu na návštěvě nelíbí, tak odejde domů... nebo ne?“ Pod tieto slová neznámeho čitateľa sa podpisujem aj ja – lepšie by som svoj vlastný postoj k multikulturalizmu sám nedokázal sformulovať!)

Možno je niekto zvedavý, kde sa tie karikatúry dajú nájsť. Ešte donedávna boli na tejto stránke, ale keď som si pred odovzdaním článku naposledy overoval funkčnosť liniek, zistil som, že webmaster nevydržal s nervami a radšej ich stiahol – so vskutku dojímavým odôvodnením. Normálne mi vytryskli slzy. :-) Takže ak má niekto záujem pozrieť si tie obrázky, sú tu.

Celá situácia mi pripomína udalosti spred vyše desiatich rokov, keď akási hlúpa a navyše aj príslovečne diletantská poviedka Martina Kasardu uverejnená tuším v Kultúrnom živote rozpálila do biela všetkých bigoťákov, pretože si strieľala z Ježiša Krista a novozákonnej legendy o poslednej večeri. Tiež sa považujem za veriaceho, no Kasardovo dielko vo mne vtedy nevyvolalo žiadnu emóciu – a to som si ho pozorne prečítal, na rozdiel od väčšiny vypenencov, ktorí o nej len kdesi počuli, možno v kostole. Viac ma vtedy znechutili autorove drobné štylistické neobratnosti a nedostatok prozatérskej techniky. Vtedy sa tu testovala sloboda slova a umeleckého prejavu tesne po plyšovom prevrate a mne bolo ľúto, že sa to deje na základe takého nekvalitného dielka.

To isté sa v podstate deje aj teraz. Nejakí karikaturisti to prestrelili a ja či chcem, alebo nechcem, sa musím postaviť na ich stranu, pretože aj napriek všetkému reprezentujú môj svet a kultúru, ktorú mám rád, proti svetu a kultúre, ktorú rozhodne rád nemám. Takže čo teraz? Na jednej strane som na strane karikaturistov a ich demokratickej slobody prejavu (a teda aj slobody rúhania), na druhej strane by som sa od ich pubertálneho a zbytočného činu najradšej dištancoval.

Podobný pohľad som našiel aj v rozhovore s českým senátorom Karlom Schwarzenbergom.

O tom, že prehnaná citlivosť môže mať nedozerné následky, píše Mark Stein. Hm, podľa priezviska to asi žiadny prívrženec Proroka nebude.

Tu je list Ota Ulča svojej bývalej žiačke, mohamedánke.

A tu je článok o znevažovaní islamu z pohľadu vyznávača Hospodina.

Nemôžem povedať, že by mi bola poetika spisovateľa a scenáristu Vladimíra Körnera bohvieako blízka. Odradzuje ma od neho dokonalá absencia akéhokoľvek náznaku humoru v jeho dielach. Na druhej strane však chápem, že niekomu nemusí byť na tomto svete práve do popuku. A na filmy Údolie včiel či Adelheid podľa Körnerových predlôh nedám dopustiť a už sa neviem dočkať, kedy ich niekto vydá na DVD. Tu je s Vladimírom Körnerom veľmi zaujímavý rozhovor. Podľa všetkého musí ísť o dosť nekompromisného človeka.

Nielen kultúrou je človek živý. Ako dieťa som zbožňoval puding a mám ho rád dodnes (ale PUDING, nie tie slizovo-sopľové riedke rôsoly, ktoré sa hotové predávajú v hypermarketoch naľavo (alebo napravo) od jogurtov. Chcete vedieť, ako sa vyrába puding?

Pre tých, čo to zvyknú s pudingom prehnať, ale aj pre tých, čo s takými žijú v spoločnej domácnosti, tu máme najnovší vedecký objav: Tučnota je nákazlivá a šíri sa vírusmi!