Terorizmus Spielbergovou optikou

5. september 1972, Mníchov.
Olympijské hry prerušil brutálny teroristický útok. Členovia palestínskej teroristickej organizácie Čierny september zabili dvoch členov izraelského olympijského tímu a ďalších deviatich zajali. Za ich životy požadovali prepustenie 200 Palestínčanov z väzenia, izraelská predsedníčka vlády Golda Meirová to však odmietla. Pri nepodarenej záchrannej akcii prišli o život všetci rukojemníci, päť Palestínčanov a nemecký policajt.

Opísané tragické udalosti v Mníchove tvoria iba východisko Spielbergovej drámy, no práve ich spracovanie tvorí jednu z najpresvedčivejších častí filmu. Majstrovsky premiešané archívne zábery s vlastným hektickým podaním prepadnutia izraelského tímu pôsobia autenticky, až dokumentárne. Úvod, ako sa patrí.
Jadro filmu tvoria však najmä udalosti, ktoré nasledovali po Mníchove. Vraždy, veľvyslanectvá vyhodené do vzduchu, bomby v listoch. Na každú palestínsku teroristickú akciu rovnaká odpoveď z izraelskej strany a naopak. Práve protagonistov týchto útokov si vyberá Spielberg za svojich „hrdinov“– tajnú skupinu Mosadu, ktorá má za úlohu zavraždiť všetkých, čo mali ruky v plánovaní mníchovskej tragédie.

Neviem, ako vyzerá mosadská úderka, ale v Mníchove zo začiatku pripomína typický hollywoodsky tím zo zlodejského filmu – líder, vodič, špecialista na výbušniny, technik, čistič. Z tejto predstavy som však rýchlo vytriezvel, pretože členovia predmetnej teroristickej partie majú od svojich archetypálnych kolegov poriadne ďaleko – líder je nevyrovnaný a vodcovstvo sa mu vymyká z rúk, špecialista na výbušniny bombu vlastne ani nevie zostrojiť a väčšinu akcií pokazí a čistič polovicu času len rieši, či je správne to, čo robia.
A nerieši to len on, ale aj samotný Spielberg. Celým filmom sa tiahne množstvo otázok, ktoré režisér v príhodnej chvíli položí: Má cenu vraždiť pre kúsok pôdy, ktorú voláme domovom? A dá sa bez domova žiť? Má krvavá pomsta zmysel? Existuje v pomste nejaký koniec? Potom je už len na vás, či prehltnete, že tieto otázky kladie Spielberg miestami trochu explicitne, ústami zmätených postáv. Ja som to prehltol bez problémov.

Aj vďaka tomu, že sa Spielberg cez spomínanú konkrétnu situáciu vyjadruje k celospoločenskému a dnes rovnako aktuálnemu problému. Nevenuje sa detailom izraelsko-palestínskeho konfliktu, na jeho príklade len ilustruje nezmyselnosť násilia a bezmocnosti jednotlivca v rozbehnutej mašinérii pomsty. Napriek tomu môže mať divák, neznalý politicko-historického backgroundu, miestami problémy s chápaním toho, čo sa na plátne deje. To je už, žiaľ, divákov problém, ísť na politicky silno zafarbený film je vždy trochu risk. Ťažko to však Spielbergovi vyčítať, pretože bez minimálneho politického pozadia by príbeh stratil pôsobivosť.

Všeličo by sa Mníchovu dalo vyčítať, hlavne koniec filmu, ktorý je pretiahnutý viac ako petržalská šľapka, ale je to zbytočné. Spielberg sa po dlhšom čase odvážne pustil do aktuálnej, ťažkej a kontroverznej témy terorizmu a zvládol ju skvelo. Dôležité otázky sa síce iba pýta a odpovede necháva na vás, v reštaurácii vám dobré jedlo predsa tiež nepredžujú. Keď budete večer pozerať správy o ďalších teroristických útokoch, možno si niektoré z týchto otázok znovu položíte. A už to je viac než dosť.

Mníchov, Munich. USA 2005, kino 164 min.

Réžia: Steven Spielberg
Scenár: Tony Kusher, Eric Roth, adaptácia knihy Georga Jonasa
Hudba: John Williams
Kamera: Janusz Kaminski
Hrajú: Eric Bana – Avner, Geoffrey Rush – Ephraim, Daniel Craig – Steve, Matthieu Kassovitz – Hans, Ciarán Hinds – Hans, Hanns Zichler – Hans
Oficiálna stránka: http://www.munichmovie.com/splash.htm