Elektronickí upratovači

Milujem staré sci-fi filmy (napríklad Ikarie XB-1 či Muž z prvního století) i romány (taký raný Lem alebo bratia Strugackí sú podľa mňa úplne neprekonateľní), pre milú naivitu, s akou si ich autori predstavovali vtedajšiu ďalekú budúcnosť, dnešnú súčasnosť. Aj ja si tak všetko predstavujem, súc nepolepšiteľným optimistom.

Tak trebárs lety do kozmu. Obrovská kozmická loď na fotónový pohon, pohybujúca sa takmer rýchlosťou svetla a schopná s početnou medzinárodnou posádkou učencov s čudnými menami opustiť slnečnú sústavu a zamieriť do hlbokého vesmíru. Riadiace stredisko frčí na elektrónkach a mechanických prevodoch a na výpočet kurzu slúžia staré dobré logaritmické pravítka. Nie je to krásne? Sci-fi budúcnosť bez počítačov. Takmer steampunk.

Aj prognostické články v starých časopisoch (ako bol napríklad dnes už nejestvujúci Technický magazín, slávne „Téčko“) sú skvelé. Na Mesiaci sa doluje ruda, ľudstvo pozná liek na rakovinu, transplantácia mozgu je detská hračka, ale o mobilnom telefóne alebo internete ani chýru, ani slychu. A na dôvažok nezmysly – napríklad možnosť zobrazovať myšlienky. Na kieho čerta?

Prognostik má v každej ére ťažkú úlohu. Môže vyjsť len z toho, čo už existuje v určitom časovom horizonte, a toto mechanicky rozviesť smerom do tušenej budúcnosti. Za všetky príklady spomeniem trebárs dopravné alebo komunikačné prostriedky, také obľúbené prognostikmi už od čias Julesa Verna: optimistická predstava, že každý raz bude mať súkromné lietadlo namiesto auta, bola diktovaná nadšením zo zdanlivo neobmedzených technických možností prvej polovice dvadsiateho storočia. Nikto sa vtedy nezamýšľal nad tým, koľko rachotu by vo dne v noci bolo nad našimi hlavami. Podobne aj nemecký rýchlovlak z tridsiatych rokov, takzvaný Schienenzeppelin. Bol rýchly, prúdnicový, poháňal ho letecký motor s vrtuľou, ale bol taký hlučný, že bol prakticky nepoužiteľný. A Concorde, dieťa šesťdesiatych rokov a vtedajšieho optimizmu, to bolo vari niečo iné?

Prognostik dokáže lineárne rozpracúvať jestvujúce ľudské potreby a súdobé vynálezy, no akosi nedokáže predvídať nové vynálezy a potreby, ktoré vyplynú z ich existencie. Aj tá najkošatejšia fantázia je vždy v zajatí súčasných poznatkov a skúseností. V tom spočíva problém všetkých našich úvah a výhľadov do budúcnosti. Všetko skrátka platí len po istý čas, potom sa objaví čosi nové, epochálne, čo zmení celý pohľad. Veď si len zoberme, ako vírus HIV postavil na hlavu celú našu sexuálnu kultúru, a ako islamský terorizmus zmenil náš postoj k Blízkemu východu, kedysi kolíske kultúry.

Pred viac ako troma rokmi napísala dvojica Marian Jaslovský a František Gyárfáš do časopisu inZine článok Aký zmysel má dátová ekológia? Z ich pohľadu veselá mystifikácia, z pohľadu súčasníka pozoruhodný prognostický výkon. Jednoznačne som to pochopil, keď mi v mailboxe pristála takáto správa:

„Dobrý deň, nechcem vás zdržiavať, chcel by som vás upozorniť na možnosť bezplatnej likvidácie elektronického odpadu pre vás a vašich zákazníkov, čo je na našom trhu ojedinelé, pretože iné firmy si účtujú vysoké poplatky za likvidáciu tohto odpadu. Ak budete mať záujem, alebo pre viac informácií píšte na tento e-mail, alebo telefonujte na...

S pozdravom... atď.“

To ma mimoriadne zaujalo. Rozhodol som sa ihneď odpísať na uvedenú adresu. Mimoriadne ma zaujímalo, prečo by som mal likvidáciu svojho elektronického odpadu, teda starých súborov a záložiek, zveriť nejakej firme, aj keď bezplatne, veď si ho môžem zlikvidovať sám, presunutím do odpadového koša. Sám som sa usiloval hľadať nejaký dôvod. Vlastne je to také pochopiteľné! Veď ani niklové, kadmiové a lítiové baterky nevyhadzujeme do svojho koša (prinajmenšom by sme nemali), ale ich odhadzujeme v predajniach do nádob na to určených. Čo s nimi potom robí personál, nás už netrápi. Možno ich sypú do Dunaja, ale my sme svojmu svedomiu urobili zadosť. Podobne to môže byť aj s obsahom našich pevných diskov. Zbaviť sa ho jednoducho tak, že ho vymažeme, nemusí byť vždy tým najlepším riešením, uisťoval som sa.

Moje ilúzie o dátovej ekológii sa však rozplynuli po prvom rozhovore s oveľa mladším kolegom, ktorý dostal ten istý mail.

„Oni majú na mysli hardvér, ty blbec ezoterický,“ poučil ma bez úcty a rešpektu.

Zamyslel som sa nad sebou a nad svojimi ilúziami. Svet je naozaj len málokedy lepší, ako si ho predstavujem. V mojom veku by som sa už mohol so svojimi očakávaniami krotiť.

Tak som sa rozhodol trochu si preklepnúť tú firmu a otvoril som si ich webovskú stránku. Áno, kolega mal pravdu. Žiadna likvidácia starých počítačových dát. Firma sa živí predajom repasovaných počítačov a ich periférií, mobilných telefónov a podobných elektronických zariadení. Avšak na jej úvodnej stránke je ezotericky poňatý portrét majiteľa a konateľa firmy meditujúceho na vyvýšenom mieste nad panorámou svojho rodného mesta a k tomu výrok: „Denne premýšľam, ako čo najlepšie splniť vaše želania.“

No, aspoň niečo.

Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [17]