Kapitola jedenásta - Dokonalý muž a ešte k tomu hetero?

Ešte stále 14. november
Potom, čo mi Chrumkavý odpísal, že ok, že príde tak do hodiny, som úplne spanikárila. Bola som nenalíčená, navlečená v starých špinavých teplákoch a s vlasmi volajúcimi po umytí. Splašene som pobehovala po svojom novom byte a hľadala šminky, šampón, fén a škatuľu s oblečením. Áno, všetko bolo presne tam, kde muselo byť. Pod štyrmi ďalšími škatuľami, naplnenými v tej chvíli celkom nepoužiteľnými a – čo je oveľa dôležitejšie – nechutne ťažkými vecami. Tak som rezignovala, vylepšila tvár a vlasy všetkým, čo som vyštráchala v kabelke a prezliekla sa aspoň z teplákov do džínsov. Napokon, ak ma ešte vôbec chce, je to pre môj oslnivý charakter, tak nech si na moju prirodzenú krásu zvyká!

Chrumkavý prišiel do môjho nového rozbordelovaného bytu skutočne v plnej výbave. Okrem veľkého vyblýskaného inštalatérskeho kufríka, ktorý vyzeral, ako keby ho práve kúpil v tesku, doniesol fľašku vína, dva poháre, vývrtku, olivy a kilo pistáciových orieškov. Keby bol doniesol ešte aj sviečky, tak začnem pochybovať o jeho sexuálnej orientácii. Dokonalí muži sú predsa len v harlekýnkach a gay kluboch.
Ale to ešte nebolo všetko! Ani okom nemrkol, keď vysvitlo, že okrem jednej ikeáckej skrinky, ktorú by zložilo aj malé decko so šraubovákom z hračkárskej stavebnice, a presunu gauča asi o meter, som ani jeho ani ten jeho dokonalý kufrík vlastne nepotrebovala. Moje druhé pesimistické a pochybovačné Ja si to, samozrejme, hneď vysvetľovalo tak, že to nie je jeho dokonalosťou, ale preto, že od môjho pozvania si sľubuje podstatne viac ako len pomocné inštalatérske práce. Alebo že tiež patrí k rozšírenému typu muža, ktorému stačí k pocitu nenahraditeľnosti len to, že vôbec prišiel s kufríkom.
Ale darmo sa moje druhé hnusné Ja snažilo. Lebo to ešte stále nebolo všetko! Okrem toho, že Chrumkavý ani okom nemrkol nad rozsahom skutočne nutnej pomoci, ani slovom nespomenul našu spoločnú nevydarenú noc. Otvorili sme fľašku, zapálili sviečky, teda moje sviečky, aby som aj ja niečím prispela k romantickej atmosfére a nenechala všetko na ňom, jedli olivy a nerozlúsknuteľné oriešky – aspoň niečo bolo nedokonalé a aspoň na niečo boli tie inštalatérske nástroje dobré – a pripíjali môjmu novému bytu. Prebrali sme postupne všetko od dlážky po elektroinštaláciu, prešli sme na feng-šuej – to sme sa veľmi nezhodli – tak sme rýchlo prevekslovali na robotu a kolegov, a dostali sme sa aj k najnovším filmom v kinách. Ako keby sme boli na prvom vydarenom rande a nevedeli nič o svojej minulosti, troj- a viacuholníkoch, smútkoch a strachoch.

Pribúdajúcimi hodinami a ubúdajúcim vínom a orieškami bol náš rozhovor stále otvorenejší. Povedala som Chrumkavému, že je úplne dokonalý a úžasný aj s tým kufríkom a on mi povedal, že teda nie je, že si nemám robiť ilúzie, že by o ňom zopár báb celkom pravdivo vedelo povedať aj iné veci.
- Napríklad? – spýtala som sa.
- Napríklad Rosa.
- Čo hnusné si jej urobil?
- Bola to taká nebezpečná žena, - povedal on. - Všetci ju chceli mať, ale nikto s ňou nechcel chodiť. Ja by som s ňou aj chcel chodiť, ale mal som vtedy frajerku, s ktorou som sa vláčil od gymnázia a nedokázal to preťať.

Chrumkavý si odpil vína. Mlčala som. Dívala som sa na jeho pery, vlhké a pekne tvarované a zachcelo sa mi ho bozkávať. Je to tým alkoholom, hovorila som si. Rozprávame sa, sme tu ako kamaráti, nie som citovo vyprahnutá sexmašina. Som žena s neumytými vlasmi a novým životom v novom byte. A sedím tu s mužom, ktorý hovorí o iných ženách, nie o mne. Zatvorila som oči a znovu otvorila, aby sa mi nezdal taký úžasný, asi ako keď špongiou utriete niečo neprístojné, načarbané na tabuli.

- Bol som ňou posadnutý, - povedal. – Schádzali sme sa s Rosou tajne, lebo som to s tou mojou druhou frajerkou nedokázal ukončiť. Cez prázdniny som bol na stáži vonku a tam mi od Rosy došla správa, že jej to už týždeň mešká. Ale žiadne výčitky a také to zneužil si ma, teraz si ma musíš vziať! Skôr sa to snažila celé odľahčiť. Najprv som sa zhrozil a ako taký debil jej aj niečo úplne tupé odpísal. Odmlčala sa. Čím ďalej som však nad tým premýšľal, tým viac sa mi tá myšlienka, že by som s ňou mal dieťa, páčila. Vybavoval som si letenku, aby som dal všetko do poriadku. Rozchod s tou druhou aj rozhovor s Rosou, čo s nami bude ďalej. V hlave som už mal celý plán, ako to urobím so školou, s bývaním, s dieťaťom. Po týždni plánovania mi došla od Rosy strohá správa, že poplach je skončený, že už sa nemusím stresovať. Tak som sa s tou druhou nerozišiel, aspoň vtedy nie. Ale Rosu som celkom stratil, ja debil.
- A prečo mi to vlastne hovoríš?
- Lebo ona bola presne taká ako ty.
- Ja ti ale namiesto nej rozhrešenie nedám.
- Viem. Ale som rád, že to teraz vieš.
Takže tak je to. Aj muži opisujú niekedy vo svojom živote kruhy. Vracajú sa na to isté miesto a k podobným ženám v snahe opätovne nezlyhať. Neviem, či tá úprimnosť až na dreň nie je príliš nebezpečná, ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Uvedomila som si totiž, že toto je prvý chlap v mojom živote, ktorý mi bez fňukania hovorí o svojich predošlých vzťahoch a mňa to neodpudzuje ani nenasiera.
A potom sme už dopili fľašku, Chrumkavý mi zaželal krásnu dobrú prvú noc na novom mieste a opäť raz odkráčal s tým svojím charakterom a sexy telom preč.

Frojde, Frojde, vždy na teba dojde
V duševnom rozpoložení niekde medzi eufóriou a smútkom som si ľahla do postele zacviknutej medzi škatule a igelitové vrecia. Bála som sa zaspať, lebo mi veľmi záležalo na tom, čo sa mi bude snívať. Čo sa sníva prvýkrát na novom mieste, to sa vraj splní. Zaspala som. Snívalo sa mi toto:
Stála som s matkou na kraji útesu a hľadala ukradnutý bicykel. Moja matka v diaľke nejaký zbadala plávať na vode. Skočila šípku do tej hlbokej priepasti, urobila niekoľko elegantných obratov vo vzduchu a potom mi z vody zamávala, aby som skočila tiež. Zľakla som sa a radšej som chcela ten útes obísť, ale nemala som kadiaľ. Nakoniec som sa na tretí pokus cez nejakú úzku dieru prepchala a do vody sa dostala. Plávala som sama v mori, bolo úplne pokojné, a keď už som bola strašne unavená, zbadala som uprostred mora ostrov. Na ostrove stál môj otec, srdečne ma vítal, podával mi ruku a uterák. Priviedol ma ku krásnej čistej posteli s nebesami a vyzýval ma, aby som si do nej pokojne ľahla a oddýchla. Bránila som sa tomu, nechcela som tú čistotu porušiť, ale nakoniec som si ľahla.

Väčšinou si sny nepamätám, ale tento bol taký podivný, že som si ho zapamätala. Ja sa totiž vôbec nebicyklujem, moja mama nevie plávať a do vody by ani nevliezla, nieto že skočila salto mortale. A môj otec je už niekoľko rokov mŕtvy. A tá posteľ sa mi s ohľadom na predošlý večer zdala taká dosť prvoplánová.
Kamarátka Okulťáčka skoro ráno neordinuje, tak som si sadla k internetu a nabrowsovala snár:
Bicykel – nezabúdaj, že kto mastí, ten sa vezie.
Rozosmiala som sa. Ni

Pravablond viac od autora »
Vaše reakcie [2]