Rozprávky bratov Grimmovcov radšej po starom, čitateľsky

Bratia Grimmovci pravdepodobne naozaj boli dobrí rozprávkari, Terry Gilliam možno naozaj je dobrý filmový rozprávač, ale spolu im to akosi nefunguje. Namiesto citlivo utkanej siete rozprávkových kontextov, do ktorej by sa mohol divák nechať bezhlavo lapiť, Gilliam ponúka neprehľadný preplnený zhluk veľavravných odkazov a ohurujúcich obrazov, ktoré nedržia pokope.
Kliatba bratov Grimmovcov je vizuálne strhujúcim, výtvarne pôsobivým filmovým rozprávaním, s tajomne temnou atmosférou, ktorú si divák zvykne užívať hlavne v rozprávkových príbehoch Tima Burtona. Nemám vo zvyku porovnávať, ale tentoraz si nemôžem pomôcť. Burtonove filmové svety, trocha magické, trocha rozprávkové, sú aj napriek svojej fiktívnosti svetmi skutočnými. Veríme im, lebo veríme príbehu, snívame spolu s postavami, prežívame s nimi všetky podivnosti Burtonových rozprávaní. Gilliamove postavy nás však nechávajú pred plátnom, ukazujú, predvádzajú sa, ale nepresvedčia. Uveriteľnosť príbehu bratov Grimmovcov je po celý čas v otázke, permanentné striedanie zápletiek, podružné motívy a zbytočné postavy nám nedovolia nechať sa pohltiť fikciou.

Príbehy lovcov príšer, netvorov a duchov sú známe asi v každej kultúre a je to potenciálne silný základ na príbeh. Dá sa s ním naložiť všelijako a Gilliam sa rozhodol pridať mu trocha historického zázemia a po troške ľudských slabostí. Bratia Grimmovci sa tak v jeho verzii príbehu stali falošnými lovcami duchov, ktorí putujú z dediny do dediny, inscenujú v nich strašidelné výjavy, aby za tučnú odmenu fiktívne strašidlá zneškodnili. Raz sa však mladšiemu Grimmovi splní to, po čom túži od detstva - rozprávky sa stanú skutočnosťou a svet duchov a čarovných síl ožíva pred jeho očami. Problém je, že v ňom treba poraziť krásnu a pár storočí mŕtvu kráľovnú a zachrániť dvanásť panien. Starší Grimm priveľmi nadšený nie je, ale keďže ide o brata a ešte aj o krásnu divokú Angeliku, zachraňujú dedinčanov pred desivým magickým lesom spoločne.   
Rozprávanie je rozkolísané a po celý čas je divák na vážkach, či sleduje drámu, komédiu, alebo paródiu. Postavy francúzskych vojakov by chceli byť až groteskné, ale akosi im ich zábavnú ohavnosť nemožno uveriť. Napätie je budované ťažkopádne, lebo mu v preplnenom priestore chýba voľný priechod. Niektoré motívy vyznievajú do prázdna, niektoré pôsobia samoúčelne, niektoré prekážajú. Divák má rozhodne dôvod byť zmätený.

Kliatba bratov Grimmovcov má okázalú vizualitu a odvážne výtvarné nápady, ktoré sa vyrovnajú aj surrealistickej obraznosti Gilliamovho filmu Brazil. Jeho Dvanásť opíc a Kráľ rybár sú sugestívnymi rozprávaniami, v ktorých diváka príbeh vedie neomylnosťou Ariadninej nite. Kliatba bratov Grimmovcov má vo svojich základoch poetický a bezpochyby silný príbeh, ten sa však tentoraz akosi nevie vydriapať na povrch.
Nakrúcanie osemdesiatmiliónového projektu, odohrávajúce sa v barrandovských štúdiách, bolo od začiatku sprevádzané problémami, konfliktmi, komplikáciami. Najprv sa prerábal scenár, potom odstúpila jedna z koprodukčných spoločností. O hlavnej hrdinke mal režisér celkom inú predstavu, zmena imidžu Mata Damona neprešla, vyhodenie kameramana sa nekonalo práve s Gillliamovým súhlasom, rovnako ako konečný strih. Film po dokončení pol roka odpočíval, aby nakoniec dostal nový zostrih, pri ktorom síce režisér nebol, ale s výsledkom je vraj spokojný. Za obeť padla aj najdrahšia scéna filmu, takže všetci velebia DVD, kde si ju zvedavý divák nájde medzi bonusmi.