Zastavte ho niekto!

Názov tohto textu som úplne hanebne šlohol niektorému z kolegov –  autorov, píšucich pre herný portál GAMES. Nepamätám sa presne komu, viem ale určite, že môj nie je. Čakal som dosť dlho a je ho škoda. O čo ide? Už pár krát sme v redakčných mailoch i osobne riešili, že by sa nám fest hodil článok o vzťahu hier a filmov, o tom, ako sa tieto dve oblasti popkultúry navzájom obohacujú, dopĺňajú, inšpirujú, vykrádajú. Lenže čo si nenapíšem sám, akoby som nemal. Onen výkrik z názvu sa vzťahoval k filmovej tvorbe Uwe Bolla, nemeckého režiséra, producenta a scenáristu. Boll je zaujímavý zjav, štyridsiatnik, ktorému možno uprieť všetko, od talentu, cez súdnosť až k zmyslu pre mieru, okrem skutočnej vášne pre videohry. Boll je podľa vlastných slov aktívny hráč a videohry ho fascinujú nielen samé osebe, ale aj ako inšpiračné zdroje, ktoré majú v sebe potenciál oživiť troška jednotvárne hollywoodske vody. V kontextoch faktu, že videohry z filmu vyrástli, je to bizarná predstava, ale neberme mu ju. Boll síce dosiaľ ako režisér a producent nakrútil a do distribúcie uviedol len dve filmové verzie videohier, House of Dead v roku 2003 a tohtoročnú Alone in the Dark, ale na najbližšie roky toho chystá mrte. BloodRayne už je hotový, čaká na uvedenie, po ňom by mali nasledovať Dungeon Siege, Far Cry, Hunter: The Reckoning a Fear Effect. Srdce hráča a filmového fanúšika by malo zaplesať, ale nedeje sa tak. Prečo?

Boll nie je veľmi dobrý režisér, oba jeho dosiaľ uvedené filmy dokážu svojou nekvalitou spoľahlivo vydesiť aj najostrieľanejších diggerov. Sú zlé, katastrofálne zlé, dokonca také zlé, že im nechýba isté zvrátené čaro. Poetika nechceného a nezvládnutého, šmrncnutá malým rozpočtom a čírim nadšením. Preto ich mám svojím spôsobom rád, tak isto ako mám rád filmy Eda Wooda, najhoršieho režiséra všetkých čias. Podobne ako Woodove filmu sú aj tie Bollove zlé, ale sú cítiť človečinou, smrdia hráčom túžiacim vidieť svoju hru ako film. Sú neopakovateľné v tom, čo všetko je v nich úplne na nič, nezabudnuteľné a neopozerateľné, najmä však nie sú sterilné, ako väčšina jednorázového mainstreamu. Iste, diváka bez prípravy dokážu poriadne znechutiť, ale stačí len troška vychýliť optiku, spôsob, akým sa na ne dívame, a ich kvalita letí rapídne nahor. Takto vzniká už ich nová kvalita, číra, na hony vzdialená tomu, podľa čoho posudzujeme tradičné filmy. V House of Dead predvádza Boll čosi, čo jednoducho nemožno brať vážne, ani formálne, ani obsahovo. Tradičný film sa azda ani nemôže až takto nevydariť, skôr to celé pôsobí ako šialený, bizarný zámer. Preto na mňa Boll zo všetkého najviac pôsobí ako bláznivý, nepochopený, fanatický vizionár. Priekopník v pravom slova zmysle. Nezastavoval by som ho, v žiadnom prípade nie, skôr naopak. Viac filmov Uwe Bolla, masoví diváci alebo dorastú, alebo ich vezme čert, pre nás milovníkov podivností všetkého druhu je Boll nový klasik.   

Prečo ale toto všetko? Už sa mi to stalo. Nepoučený predchádzajúcim skúsenosťami, omámený vierou, že tento krát by to hádam mohlo vyjsť, zhliadol som Doom a sklamaný som bol o to viac, že som absolútne nič neočakával. Filmy podľa videohier sa nezvyknú vydariť, také sú pravidlá podporené dlhoročnými skúsenosťami. Odhliadnuc od Bolla, ktorý je kategóriou samou osebe, neexistuje filmový režisér, ktorý by sa dokázal na filmovom plátne vysporiadať s nástrahami videohernej látky dôstojne. A Paul W. S. Anderson sa veru snaží. Okrem jeho Mortal Kombatu niet filmu, čo by sa aspoň pokúsil pretransformovať osobitú videohernú poetiku do filmového jazyka. Väčšina chlapíkov vykrikujúcich action a cut si jednoducho myslí, že tajomstvo nakrútenia úspešného filmu podľa videohry spočíva v sfilmovaní jej námetu a okopčení príbehu. Nie a Bartkowiakov Doom je toho najlepším dôkazom. Velikánske sklamanie, lebo hádam desať minút z tých sto, čo film trvá, naznačuje, čím všetkým film Doom mohol byť a nie je. Škoda, ale aspoň stále platí, že hry sú na hranie, nie na dívanie.                           

Ak dovidenia, tak radšej v herni ako v kine, tam to má aspoň zmysel.

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [3]