Déja vu. Ľudia si posielajú iba 64 druhov správ

Podstatou déja vu je nutkavý, zľahka znepokojujúci pocit, že sa niečo opakuje. Ľudia väčšinou vnímajú opakovanie ako niečo príjemné. Podobnosť so známym zútulňuje. Pripomína stravovacie návyky či spôsoby milovania. Neznámy svet je obnovujúcim sa chaosom. Preto má byť zmena iba ozdobou, ktorou dáma šetrí.

V istej dobe začali ľudia pri mailoch pociťovať déja vu. Niektoré im boli povedomé. Rovnaký účet za telefón. Amazon ponúkal tie isté knihy. Identický pozdrav od manžela zo služobnej cesty. Akoby život bežal v cykloch.

Ľudia tomu odmietali veriť. Zhoda protirečila ich skúsenosti. Popierala Herakleita. Netrpezliví podliehali depresii, pedantní si prezerali minulosť. Množili sa nálezy originálov, ktoré usvedčovali maily z plagiátorstva.

Nebolo ťažké vystopovať príčinu. Boli to replikačné vírusy, ktoré sa náhodne alebo podľa určitého kľúča prehŕňali útržkami minulosti a opakovali ich. Replikačné vírusy priniesli mnohým šťastie. Rodičom vrátili dospelé deti, milencom stratených partnerov, vdovcom milované manželky. Stali sa liekom.

Nakoniec ich v mnohých štátoch zaradili do zoznamu povolených medikamentov. Dali sa kupovať v špecializovaných lekárňach na predpis ošetrujúceho psychoterapeuta. Ľudia si ich zaštepili do počítačov a čakali.

Nie každý prijal opakovanie minulosti s úľavou. Niektorí ľudia odmietali falošnú ilúziu. Iní sa jej hrozili. Spomienky znamenali pre mnohých predpeklie. Špeciálne ochranné programy memory walls kontrolovali prichádzajúce maily. Opakovanie minulosti končilo v koši.

Ľudia so sklonom k opakovaniu tých istých formulácií si museli kupovať synonymické programy, aby im obmieňali správy a tým ich chránili pred memory walls. S pomocou týchto programov sa aj z hlupákov stávali básnici.

Košaté, neobvyklé formulácie, ktoré vyrábali synonymické programy, začali znižovať zrozumiteľnosť správ. Aj bežné odkazy sa stávali poéziou. Memory walls  ich síce prepustili, ale príjemca správe nerozumel.

A tak sa začali predávať programy, ktoré vracali mailom pôvodný, jednoduchý obsah. Reč mailov sa stala kryptovaním.

Výsledkom bolo zistenie, že si ľudia posielajú iba 64 druhov správ. Toto číslo sa stalo synonymom nekonečna.

Spoločnosť Double Voice dodala na vianočný trh nový telefónny prístroj. Zapamätával si telefonické rozhovory a podľa zvoleného programu kombinoval prebiehajúci hovor s niektorým z vlastného archívu. Televízna reklama ukazovala muža, ako si číta noviny, kým sa jeho telefón nadšene bavil so svokrou.

Reklama spôsobila feministický škandál, ale telefón sa výborne predával. Nasledovali ďalšie produkty: automatický odosielač gratulačných esemesiek, virtuálna sekretárka, počítačový autor školských esejí a ghostwriter výskumných správ.

Mimoriadne úspešný bol generátor politických prejavov Cicero, a to napriek uvádzacej cene stotisíc dolárov. Cicero kompiloval parlamentné, slávnostné, gratulačné, otváracie a akékoľvek iné prejavy z databázy, ktorá obsahovala milióny prejavov od čias Sumerov.

Súčasťou Cicera bol aj automatický vyhľadávač vtipných replík, bez ktorého sa už málokto odvážil ísť do televíznej debaty. Jeden moderátor ho ironicky nazval intelektuálnou viagrou. Nikto netušil, že aj tento nápad pochádzal z programu Cicero.

Užitočné pomôcky spôsobili, že si ľudia vpustili počítače do najintímnejších oblastí svojej jedinečnosti. Dovolili im za seba hovoriť. Múdrosť, ktorou im počítače poskytli, bola iluzórna. Počítače nerozumeli vtipným replikám, ktoré produkovali.

Stali sme sa hercami, ktorým ktosi za plentou píše scenáre.

Okrem legálnych programov chránených autorským právom sa rozmohli vírusy, ktoré sa infiltrovali do rôznych typov správ, telefonických rozhovorov, mailov, esemesiek, a vkladali či odoberali kúsky textu.

Napádali aj zvukové či obrazové záznamy. Časti prejavov nahrádzali cudzím textom, na fotografiách menili tváre, či do nich pridávali postavy. Sexuálna diskreditácia neobišla hádam žiadnu verejne známu osobnosť. Orwellov zlý sen pozeral z každého monitora.

Falzifikácia sa netýkala iba prítomnosti. Rozšafné vírusy vnikli do archívov, databáz a knižníc, menili ľuďom životopisy, prehadzovali im manželky, falšovali vek človeka aj pohlavie. Čoraz ťažšie sa dalo zistiť, čo je skutočnosť a čo fikcia. Odbor autentifikácie, akejsi grafológie rozšírenej na všetky druhy digitalizovanej informácie, zažíval rozmach. Bez elektronického podpisu štátneho autentifikátora neplatila žiadna zmluva či dohoda.

Hoci chaos a anarchia napadli len malú časť databáz, oživili starú filozofickú otázku pravdy.

(Úryvok z knihy Františka Gyárfáša Tichí spoločníci, ktorá vyšla v roku 2005 vo vydavateľstve Slovart)