Catherine's syndrome. Prestala nad tým premýšľať a zvykla si, že je šialená a šťastná

Reklamačné oddelenie spoločnosti Vodafone v Connecticute zistilo, že istá zákazníčka Catherine Bowdenová nezaplatila napriek trom upomienkam telefónny účet - 1836 dolárov.  Operátor z Vodafone jej telefonicky oznámil, že spoločnosť vypne jej telefón a obráti sa s vymáhaním pohľadávky na súd.

Catherine sa zasmiala. Mala vzrušujúci, mierne zachrípnutý hlas, pri ktorom sa operátor na chvíľu zasníval. Musela zopakovať ešte raz: „Áno, tiež som sa čudovala, ale ak na tom Vodafone trvá, súhlasím, aby ste mi tie peniaze poslali.“

Až vtedy si operátor s prekvapením všimol, že ide o preplatok. Ospravedlnil sa, že sa pravdepodobne stala chyba pri výpočte účtu a telefón jej samozrejme nevypnú. O výsledku ju budú informovať.

Operátor zistil, že počítadlo impulzov telefónu Catherine Bowdenovej skočilo za posledné tri mesiace sedemnásťkrát naspäť, i keď to program neumožňoval.

S povolením vyšetrujúceho sudcu začala spoločnosť sledovať jej telefonické rozhovory. Vyšetrovaním bol poverený Andy Kiesling, v tom čase zamestnaný v oddelení bezpečnostných systémov. Za pár dní sa prepad do záporných hodnôt vyskytol znovu. Stalo sa tak počas pomalého a príjemne erotického rozhovoru s milencom. Andy pri počúvaní jej dráždivého hlasu poznamenal, že by sa takého rozhovoru rád sám zúčastnil. Telefón, s ktorým Catherine volala, bol už dva roky zrušený.

Nasledujúci deň ju Andy navštívil. Keď Catherine pochopila, čo jej Andy oznámil, mierne zrozpačitela, ale vzápätí mu všetko ochotne vysvetlila. Priznala s priamosťou zaľúbenej ženy, že ju navštevuje minulosť.

Predtým, ako Catherine opustil priateľ, prežili šesťročný ľúbostný príbeh ako tisíce iných. Od začiatku rýchly, sexuálne otvorený a emancipovaný.

Obaja boli dospelí. Už predtým absolvovali milostné univerzity, prvé veľké lásky aj dramatické sklamania. Nikdy by im nenapadlo spáchať z lásky samovraždu. Láska bola pre nich pôvabná neznáma vo svete výpočtových strojov.

Každý mal vlastný byt. Nezáväznými rozhovormi dospeli k názoru, že im to finančná situácia dovoľuje a pohodlnosť radí. Bývali neďaleko seba.

V komunikácii boli konzervatívni. Namiesto mailovania či posielania esemesiek si telefonovali. Najmä v noci, každý zo svojej postele. Dlho, lenivo a eroticky. Jej zastrený hlas ho neraz donútil vstať a pokračujúc v telefonovaní prísť až k nej. Stál pred bytom a počúval za dverami jej hlas. Ten v telefóne bol ozvenou.

Rozchod prišiel akoby náhodou. Únavou a opotrebovaním. Bezvýznamná hádka a jeho náhle rozhodnutie prijať prácu v susednom štáte. Rozlúčili sa telefonicky. Zložil a bol koniec.

Ťažoba rozchodu dopadla na Catherine postupne. Začala brať antidepresíva a bála sa sexu. Jedného dňa mala zvukovú halucináciu. Volala do práce, že príde neskôr, keď sa z telefónu ozval hlas. Bola to jeho obľúbená veta: „Čaká Tvoj deň na pointu?“ Prv než stihla onemieť, odpovedala, ako mnohokrát predtým: „Rada budem Tvojou pointou.“ Trvalo týždeň, kým sama seba presvedčila, že to nebolo naozaj.

Potom sa to stalo znovu. Spýtala sa, kde je, ale hlas zmĺkol. A tak si zvykla radšej sa na nič nepýtať. Odpovedala ako kedysi a jeho telefonáty začali byť dlhšie a častejšie. Celé hodiny opakovali staré rozhovory. Prestala nad tým premýšľať a zvykla si, že je šialená a šťastná.

Neraz sa stalo, že ich rozhovory prišli k bodu, keď už kedysi stál za dverami. Nebol tam. Ale Catherine v akomsi virtuálnom objatí minulosti pocítila za dverami jeho dych, svoje vzrušenie a spoločnú rozkoš.

Andy zistil, že ilúziu spôsoboval vírus, parazitujúci na analyzátore reči, ktorý sa používal pri automatickej detekcii podozrivých rozhovorov. Vírus vstupoval do sledovaných hovorov a vkladal do nich útržky iných z rozsiahleho archívu. Ak objavil niekoho, kto odpovedal približne rovnako, ako mal v zázname, pokračoval vo fiktívnom rozhovore.

Vírusvyhodnocoval správanie sa účastníkov a nespolupracujúcich prestal kontaktovať. Splietal rôzne minulosti, nečakane a nepravidelne tkal pavučinu virtuálnych životov. Dalo by sa povedať, že sa hral. Catherine, ktorá s rozkošou prijala ponúknutú hru, bola najvďačnejším partnerom.

Aféru sa nepodarilo utajiť. Po úniku informácií stál pred Catherininým domom zástup novinárov. Usúdila, že najlepším spôsobom, ako sa ich zbaviť, je zahltiť ich informáciami. Jej chrapľavý, vzrušujúci hlas na pár dní elektrizoval média.

Dôsledkom boli dve udalosti: Catherine vymenila virtuálneho milenca za Andyho a zo zmiešavača minulostí sa stala móda.

Andyho na Catherine fascinovala neprítomnosť vzbury. Podľa jeho hlbokého presvedčenia sa mala o ňu aspoň pokúsiť.

Andy dôkladne poznal, ako funguje svet programov. Boli to iba zhmotnené myšlienky. Uvedomoval si, že ak vírusom uznáme právo na slobodu, stanú sa nám rovnocenné.

Raz v prestávke medzi milovaním sa opýtal Catherine: „Som pre teba viac, ako jeho hlas v telefóne?“

„Si viac,“ odpovedala Catherine. „Kladieš mi nové otázky. A zaujímam ťa ja a nie moja odpoveď.“

Potom sa jej rozžiarili oči. Zazvonil telefón.

(Úryvok z knihy Františka Gyárfáša Tichí spoločníci, ktorá vyšla v roku 2005 vo vydavateľstve Slovart)

František Gyárfáš  viac od autora »
Vaše reakcie [8]