Kazateľ u Ježiša de Sade

Komiksový fanúšik na Slovensku má obrovské šťastie a s ním vlastne aj každý, kto sa síce za fanúšika nepovažuje, ale občas po nejakom tom komikse siahne. Dosiaľ totiž v Čechách a teda aj u nás nevyšlo nič, čomu by sa neoplatilo venovať aspoň troška pozornosti, lebo je to jednoducho odpad. Naopak, drvivá väčšina u nás vydávaných komiksov predstavuje veľmi slušný nadštandard, síce mainstream, ale nie mainstream tupej masy, skôr mainstream autorsky zaručenej kvality akostnej zábavy pre dospelých čitateľov s občasným myšlienkovým presahom a zvyčajne s priam konskou dávkou zveličenia, irónie a sarkazmu. Vychádzajú tu jednoducho vospolok kvalitné veci, tých deväťdesiat percent hlušiny, ktorá v komiksovo vyspelejších krajinách zamoruje trh, jednoducho dopadá.   

Keď v druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia komiksoví superhrdinovia vyzliekli lesklé trenčkoty a obliekli si namiesto nich charizmu a štýl, komiks aj na úrovni hlavného prúdu potvrdil, že môže byť umeleckým druhom, ktorý má čo ponúknuť aj čitateľom a divákom, čo okázalo vymódených nadľudí jednoducho nemusia.

A zrodili sa hrdinovia novej doby, drsní ako nohy Heleny Fibingerovej, trúsiaci husté hlášky, takmer bez superschopností, zato so záľubou v každej neresti, antihrdinovia navyknutí rany nielen rozdávať, ale aj prijímať, a predovšetkým antihrdinovia, ktorí sami seba neberú príliš vážne. Hitman, Hellblazer, Punisher, Preacher, Spider Jerusalem, Sandman.

Prvých štyroch z nich našinec môže spoznať predovšetkým vďaka komiksom libretistu Gartha Ennisa, chlapíka, ktorý vedno s Alanom Mooreom, Neilom Gaimananom, Warrenom Ellisom, Frankom Millerom, Brianom Azzarellom, Josephom Michaelom Straczynským a Grantom Morrisonom vysedáva na súčasnom komiksovom scenáristickom Olympe a predával by sa, aj keby písal len popisky o zložení na žuvačky.         

Reverend Jesse Custer je kazateľ a superhrdina, disponujúci jedinou superschopnosťou. „Božím hlasom“, ktorý nemožno neposlúchnuť. Ak teda komusi povie „strč si tú kosačku do prdele“, na ďalšom obrázku už dotyčného uvidíme vo veľmi nepohodlnej pozícii. No a tento Kazateľ sa túla Texasom, hľadajúc Boha, s ktorým by si rád nejaké veci vyjasnil. A bolelo by to.

Toľko kostra Kazateľovho metapríbehu, mixujúceho western, pseudohoror, gangsterku a poriadne morbídnu grotesku, ktorý sa v jednotlivých komiksových knižkách sprítomňuje cez rámcové dobrodružstvá samotného Kazateľa, jeho súložnice a veľkej lásky Tulip a jeho priateľa, írskeho alkoholického upíra Cassidyho.     

Tretia kniha Kazateľova Jesseho a spol. zvedie dohromady so sexuálnymi vyšetrovateľmi, supertajným náboženským spoločenstvom a predovšetkým s dekadentom mýtickým rozmerov menom Ježiš de Sade, inak šuhajom, ktorý by rád pretiahol všetkých väčších i stredne väčších štvornožcov pobývajúcich v zoo v San Franciscu. 

Príbeh samotný je nepodstatný, až zbytočný, to, čo je na Preacherovi krásne, je dialóg, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Shakespeare. Samozrejme, ak by Shakespeare holdoval barbiturátom a drankal na stanici drobné na autobus. Inak je Kazateľ fascinujúcim sledom vypointovaných scénok, v ktorých sa udeje vždy menej, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Ukázať čosi podobné Svedkom Jehovovým, Strážna veža má dva roky o čom písať. O morálnom úpadku, o špine, o pekle, ktoré už je tu, len sa ešte tvári ako svet, a o Satanovi, ktorý sa už zmocnil všetkých, ale najradšej sa váľa v bahne s komiksovými scenáristami, čo naozaj nepoznajú mieru.

Lenže Svedkovia Jehovovi nemajú zmysel pre humor, nie takýto. Ak máte zmysel pre sarkazmus, Kazateľ vás kráľovsky pobaví v ktoromkoľvek zo svojich príbehov. Nech začnete ktorýmkoľvek, stačí chvíľa a už vás má.

Komiksy sú najlepšie, lebo medzi prvým a tretím plánom v nich niet rozdielu. V svojich čitateľoch nehľadajú otrokov, ale partnerov. Až Kazateľ raz Boha nájde, som presvedčený, že si skvelo pokecajú.       

Ennis, Garth; Dillon, Steve: Preacher/Kazatel – Lovci. Praha, CREW a BB/art 2007. Obálka Glen Fabry, preložil Štěpán Kopřiva. 128 strán.
Román poskytol Brloh.