Zmiernite parametre, madam!

Keď má knižka v nadpise okázalo zvýraznenú gramatickú chybu a vychádza v Aspekte, sama akoby sa diskvalifikovala. Znova sa bude čosi riešiť, akási frustrácia z čohosi, lebo o tom „ženské písanie“ býva. Meditácia nad tampónom, podpísaná niekým, kto sa nevie vpratať do svojej ženskej kože a navyše je gramotný a odhodlaný.

Najhoršia z možných kombinácií. Inge Hrubaničová má navyše za sebou stokársku minulosť, jazykovú bravúru priamo v náplni práce a ešte sa venuje autorskému divadlu. O rodinných pomeroch ani slovo, podozrivejšia by bola len v prípade, ak by si zvolila mužský pseudonym.

A pri tom všetkom možno vôbec nejde o výpoveď, akúkoľvek, ani o snahu čosi riešiť a vyriešiť, ide len o písanie, o možnosť, keď ktosi píše, lebo vie. Nie odpovedať na otázky, ani klásť odpovede, alebo rozprávať príbeh, ale písať, skladať vety, hrať sa s jazykom, cibriť slovíčka, brúsiť ich do tvaru, v ktorom človek prestane pátrať po ich zmysle, ale teší sa len z toho, ako znejú, keď sa vyslovia, aj keď sa nevyslovia, len prečítajú.

Knižka Inge Hrubaničovej Láska ide cez žalúďok sa dostala do finále literárnej ceny Anasoft litera a asi to niečo znamená.

Že je to dobrá kniha?

Neviem, v Spolku svätého Vojtecha ju nemali.  

Láska ide cez žalúďok nie je román, ani básnická zbierka, ani súbor poviedok a neviem, o čom je, len toľko, že o jazyku a nedá sa čítať len tak, lebo keď sa číta len tak, tak sa nepremýšľa, a to asi v tomto prípade nie je najšťastnejšie. Koľko je na Slovensku ľudí znalých jazyka natoľko, že samo písanie môže byť skrz neho témou? A koho také čosi baví čítať? A potrebujeme na tieto otázky odpovede? Asi áno, čitateľ, ktorý chce, ale nevie, nevie, čo si s Láskou cez žalúďok počať. Intertextuálna sieť, ku ktorej je knižka nadstavbou priširoká, aby nepotrebovala návod.

Alebo vysvetlenie.

Mala autorka autorský zámer? Chcela čosi povedať, čosi ilustrovať, kamsi odkázať, na čosi upozorniť? A ak nie, je dostatočným dôvodom existencie knihy autorkou preukázaná schopnosť písať? Nerozumiem, lebo som len žena? Alebo som len žena, lebo nepotrebujem rozumieť? Je Láska ide cez žalúďok čítaním pre pravú hemisféru?

Odpovede sú v čitateľovi: ak áno, Láska ide cez žalúďok má zmysel, ak nie, nemá.

Potom, keď sa začnú básničky, ktoré možno vôbec básničkami nie sú, strácajú otázky opodstatnenie, tam už si vystačíme s páči sa a nepáči sa a ja hlasujem za páči.

Blahoslavení chudobní sluchom je skvelá parafráza a nádherný pointujúci verš. Keby bola Láska ide cez žalúďok básnickou zbierkou, bola by plná krásnych básničiek.

Láska ide cez žalúďok dráždi, provokuje, akoby chcela byť pranierovaná, vyhlásená za nezmysel, za samoúčelnú sprostosť, za knihu, ktorá vyšla len preto, aby vyšla, lebo čo so všetkým tým papierom? Páliť? Samoúčelné intelektuálske pozérstvo, klub pre vyvolené frustrované kofy. A ešte nejako uraziť ich by sa žiadalo, ale nedá sa.

Veď čo je to za knihu, keď človeku nestačí obyčajná gramotnosť, aby jej bolo rozumené? Lenže čosi v tej knihe je, čo nedovolí vyniesť takýto jednoznačný súd, a to aj v prípade, že som celkom mimo cieľovej skupiny.       

Nezostáva nič iné, len knižku otvoriť a začítať sa. Alebo nezačítať, oba prístupy sú možné, a preto správne.

Hrubaničová, Inge: Láska ide cez žalúďok. Bratislava: Aspekt 2007. 190 strán.
Knihu poskytol Aspekt.