Revue Iluzion

Do dediny zavítal kúzelník. ILUZION ESKAMOTÉR LANKSON. Na papundeklových ošarpaných paneloch zle čitateľné prastaré xeroxové kópie oznamovali, že so svojou skupinou uvedie atraktívny program REVUE ILUZION show kúzelníka, jediný podnik tohto druhu na Slovensku.

Na miestnom ihrisku bolo postavené menšie cirkusové šapitó, pokladňa v obytnom prívese. Rodinný podnik, ako sa patrí, kde každý člen funguje multitaskingovo. Dve dcéry korpulentných tvarov v minisukničkách tesne pod zadok trhali vstupenky, púšťali hlasitú hudbu zo zašumenej magnetofónovej pásky, asistovali pri kúzlach a v niektorých aj účinkovali. Manželka, vedúca, predavačka vstupeniek, bufetárka v odvážnych šatoch bez rukávov s nevyholeným podpazuším plnila v programe aj funkciu komickej herečky. Do kolektívu ešte patrila pomocná kúzelníčka, ale tá nezapadala do rodiny ani postavou, ani prílišným entuziazmom.

A napokon hlava rodiny, kúzelník Lankson, unavený šesťdesiatnik s bruchom a tmavými kruhmi pod očami, ktorý okrem rezignovaného moderovania, kúzlenia a zabávania, s cigaretou nedbalo pohodenou v kútiku úst pred predstavením kontroloval, či niekto nesedí na drahších miestach s operadlom, aj keď má lacnejšie lístky na zadné drevené lavice.

Samotný program pozostával z klasických, viac či menej vydarených trikov s čítaním zalepených obálok a myšlienok, prepichovaním škatule s asistentkou, žonglovaním s loptičkami a inými rekvizitami, potom prestávka s cukrovou vatou a tombolou a na záver perzská mágia. Všetci oblečení do farebných županov asistovali vytiahnutiu jednej z  dcér z  chatrnej truhlice a následnému vyťahovaniu kvetov, ktoré už toho tiež veľmi veľa zažili, a hádzaniu na proscénium. Každá tretia sa aj zapichla.

Koniec. Vlažný potlesk.

Bolo to jednoducho predstavenie, ktoré v konkurencii s nablýskanými vysokorozpočtovými televíznymi šoukami nemalo žiadnu šancu. A predsa sme sa na ňom my dospelí zabavili, i keď skôr na kúzle nechceného ako chceného. A predsa tie deti, dedinské aj naše mestské, rozmaznané televíziou a onakvejšími hollywoodskymi počítačovými trikmi, pri niektorých ohraných kúskoch takmer nedýchali. Jednoducho kúzla naživo, takmer na dosah ruky, sú ozajstnejšie a ohromujúcejšie ako najúžasnejšie kúzla v telke.

Prečo to tak je, že deti si na rozdiel od nás dospelých vôbec nevšímali gýčovitosť, ošumelosť, opadanú pozlátku, amatérske improvizácie mladších a rezignované rutinérstvo starších členov tejto Revue Iluzion? Asi je to tým, že postupne, ako starneme, tak sa učíme triky od reality odlišovať práve podľa rôznych sprievodných znakov a indícií. Ako starneme, učíme sa tiež, že ilúzie sú nebezpečné. Je jednoduché odhaliť triky Revue Iluzion. Netreba však zabúdať, že okolo nás je množstvo oveľa šikovnejších eskamotérov, na ktorých triky pozeráme s otvorenými ústami ako tie deti.