Avantgarda nezatuchla

Napriek tomu, že 20. jún bol (ne)oficiálne vyhlásený za Medzinárodný deň zatuchnutej avantgardy, o zatuchnutosti nemohla byť ani reč. Preplnená sála áštvorky v ten piatok zažila potešujúci comeback slovenskej alternatívnej legendy Ali ibn Rachid či svojráznu českú produkciu Total napalm p... .

Dôkaz, že na Slovensku tuchne niečo iné ako avantgarda, symbolizovalo taktiež (ne)oficiálne logo tohtoročného záveru sezóny, ktoré predstavovalo známy tvar kosoštvorca. Napriek tomu, že A4 – nultý priestor v bývalom V-klube dočasne zostáva, zostáva skutočne len dočasne. Aby však táto nepríjemná skutočnosť nepôsobila na avantgardychtivých divákov až tak rušivo, v rámci akcie si každý, na vlastné riziko neskorších spoločenských komplikácií, mohol zakúpiť secondhandové oblečenie s týmto pôsobivým motívom.

Tatranský národný park
Na úvod sa predstavilo české zoskupenie Total napalm p..., ktorého celý názov sa nesmie uvádzať v celom znení pre čiastočne vulgárnu koncovku. V médiách ho však nájdete ako TNP, takže pod touto skratkou si môžete predstaviť čokoľvek. Napríklad Tatranský národný park. Hoci sa záverečná párty v A4 niesla v duchu avantgardy, mnoho divákov takú silnú avantgardu, ako sú Total napalm p..., na úvod nečakalo. Ich podtitul Hezké chvilky bez paruky napovedal, že nepôjde o žiadnu mainstreamovú záležitosť: štvorica českých hudobno-dramatických performerov skutočne pripravila divákom nejednu hezkú chvilku tým, že predviedla, že byť strašnou kapelou sa dá byť programovo a hrdo.

Návrat strateného Rachidovho syna
Hlavným lákadlom večera bol návrat alternatívnej legendárnej skupiny Ali ibn Rachid, ktorej lídrom je herec a režisér divadla SkRAT – Ľubo Burgr. Aj keď členovia kapely nedali o sebe vedieť od festivalu Pohoda v roku 1999, diváci spamäti odspievali celé texty hitoviek ako Ten umelec, Tam vo vysokej tráve, či Danielov sen. V rámci oslavy 1. Medzinárodného dňa zatuchnutej avantgardy sa táto slovenská hudobná rarita predstavila v úplne pôvodnej zostave, v ktorej hrala ešte v roku 1987. Napriek tomu, že klíma v sále bola skutočným trenažérom na letné koncerty v prepotených festivalových stanoch, kapela na želanie divákov dvakrát pridávala. Záverečné prídavky Za naším blokom a Ahoj, Miro nostalgicky zakončili ich zatiaľ jediný koncert po dlhej odmlke. Aj keď sa nedá hovoriť o návrate skupiny Ali ibn Rachid, rozhodne možno povedať, že sa vracia a treba dúfať, že sa k nám ešte vráti. Podľa účasti a atmosféry na koncerte možno s čistým svedomím vyhlásiť, že stratený Rachidov syn je skutočne vrelo vítaný.

1. Medzinárodný deň zatuchnutej avantgardy, 20. 6. 2008, A4 – nultý priestor, Bratislava.