Tri v jednom na Orthodox experience tour

O Lavagance toho veľa nenájdete. Pre používateľov internetových stránok je k dispozícii download ich posledného albumu za symbolickú cenu, môžete si on-line vypočuť ktorúkoľvek ich pesničku, pozrieť klip, avšak informácie na spôsob biography, členovia kapely a fotky-imidžovky  sa hľadajú trochu ťažšie. Vopred sa ospravedlňujem za predsudok – očakávala som od tejto mladej nádejnej skupiny, ktorú vysielali na MTV, že si na seba dosť potrpí. Pravda je však iná. To, čo ich v (nielen) internetovom svete zastupuje, je predovšetkým ich hudba.

Minulý piatok zavítalo toto zoskupenie do Piano clubu v Trenčíne, kde sa v rámci svojho turné Orthodox experience predstavili s hosťami Frankom Winterom a českou Khoibou. Jedinečná príležitosť zaujímavého trojkoncertu interpretov, ktorí si žánrovo nie sú práve podobní. Či to celkovému obrazu o turné Lavagance pomohlo, si nie som úplne istá.

Frank Winter je britský folkový hudobník klasifikujúci svoju tvorbu ako alternative folk. Treba však priznať, že je rozhodne viac folk ako alternative. Winter pomáhal Lavagance pri vzniku pesničiek a je autorom obalu a celého vizuálu ich posledného albumu. Jeho hudba asociuje predstavu decentného večera v komornom hudobnom klube, kde si v pohodlí a intímnej atmosfére môžete vypočuť spev melancholického mladého muža s gitarou. V rámci turné pop-rockovej kapely bolo však jeho vystúpenie mierne rozpačité a to, čo Wintera odlišuje od tisícok iných folkových spevákov, sa stratilo v ne-atmosfére priveľkého priestoru koncertnej sály.

Lavagance napriek vysokej kvalitatívnej úrovni už ich debutového albumu predstavuje pre slovenských hudobných intelektuálov outsidera. Je to jednoducho pop. Je to Lavagance, na ktorý chodia mladé fanúšičky a vyznávači brit-popu. Je to Lavagance, ktorý robí hity a hráva sa v rádiách. Už som sa raz ospravedlnila za predsudok a po absolvovaní ich koncertu to musím spraviť znova. Napriek slabej, takzvanej rádiovej znalosti tejto skupiny to bol hudobne, melodicky aj výrazovo zaujímavý koncert. Líder skupiny Marek Rakovický dokáže dať pesničkám grády aj šmrnc. To isté sa mu – a nielen jemu – podarilo aj v rámci živého vystúpenia. Tým ma Lavagance presvedčili, že ich produkcia je kvalitatívne porovnateľná s vychádzajúcimi hviezdami súčasnej zahraničnej rock-popovej scény. Presvedčili ma, že na Slovensku je možné produkovať hudbu, ktorá zaujme nielen mladé fanúšičky, ale aj poslucháčov komerčných rockových hitov a s určitou dávkou tolerancie prekvapí aj nejedného hudobného fajnšmekra. Musím však podotknúť, že divákov, ktorí trpia srdcovými chorobami, mala skupina (alebo organizátori) upozorniť, aby stáli najmenej desať metrov od pódia. Megalomansky nazvučené bicie by boli schopné rozcinkať okná v ďalších šiestich uliciach.

Prekvapením koncertu bola pražská Khoiba. Nielen jej konkrétne vystúpenie, ale najmä samotná účasť na turné Lavagance. Trenčín bol jediným mestom, pre ktoré títo hudobníci prizvali na koncert českých kolegov, avšak trochu bez konceptu. Na jeho absenciu Lavagance doplatili. Khoiba ich totiž, aj napriek hore uvedeným chválam, jednoducho prehrala. Niekoľkoročné pôsobenie členov Khoiby na českej hudobnej scéne dokazuje, že jednoducho vedia, čo robia. A vedia aj, ako to robiť. Ema Brabcová a jej zamatový melancholický hlas spolu s  shoegazovým výrazom Filipa Míška roztancovali, strhli, rozosmutnili, presvedčili.

Viac o Khoibe napísať nemôžem. Bola iba hosťom koncertujúcej skupiny, ktorej by mal patriť najväčší priestor. Ale nepatril. Tak nech je to tak aspoň v tomto reporte.

Lavagance/Khoiba/Frank Winter, 28. 3. 2008, Piano club, Trenčín

Foto: Filip Drábek