Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Soňa B. Karvayová | 29.2.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Na dotyk

Blank

Kedysi som mala takú teóriu, že ľudia sa delia na mačacích a psích. Nielen ich vzťahom k mačkám a psom, ale aj ich postojom k dotýkaniu sa. Mačací ľudia sa dotýkajú, len keď majú na to chuť. Nechajú sa pohladkať a potom odídu preč. A psí ľudia sa môžu dotýkať stále. Najradšej by sa nechali škrabkať celý život, od rána do večera až do smrti.

Ja patrím medzi psích ľudí. Som dotyková. Rada sa dotýkam – ľudí, iných živých bytostí, rastlín, zvierat, vecí. A mám rada, keď sa dotýkajú mňa. Keď mi sestra strihá vlasy (a strihá ma úžasne, už od mojich štyroch rokov, mojich vlasov sa nikdy žiadna kaderníčka nedotkla, pretože s takou invenciou, talentom a láskou, ako to robí Eva, by sa toho žiadna nezhostila a zbožňujem aj to jej zimomriavky naháňajúce pospevovanie, keď sa do strihania zahĺbi a ja neviem, či to bude dobré alebo zlé), takže keď mi sestra strihá vlasy, je mi to také príjemné, že by som držala a držala, nech len strihá a strihá, kým je čo, nech ma pre mňa za mňa ostrihá aj dohola (čo sa raz aj stalo, na moju žiadosť).

Niektorí ľudia sa dotýkajú málo alebo sa nedotýkajú vôbec. Udržiavajú si odstup, akoby sa báli, že keď sa ich niekto dotkne, ublíži im. A niektorí ľudia sa nedotýkajú s inými, lebo sa nemajú s kým. Sú príliš uzavretí, možno v priestore, možno v sebe, možno sú príliš starí na to, aby sa ich mal kto dotýkať. Silu dotykov si uvedomujem najmä pri mojej babičke, ktorej sa postupne chtiac-nechtiac vyprázdňuje adresár s priateľmi, známymi a blízkymi, už jej len málokto povie krstným menom. A silu dotykov a nedotykov som si veľmi intenzívne uvedomila v posledných týždňoch, keď som sa stala realizačnou súčasťou nového divadelného predstavenia Slávky Halčákovej, v ktorom významnú úlohu hrá aj choreografia. A práve pri našich choreografoch, Miňovi a Jitke Kerešovcoch, som si uvedomila, akí sú iní, akí sú veľmi kontaktní. Pretože pri tanci vidno dotyk a nedotknutie sa omnoho výraznejšie ako v reálnom živote. Ako aj ten najobyčajnejší dotyk pohládza a nedotýkanie bolí.

Tak keď najbližšie budete niekomu nablízku, dotknite sa ho. Možno si iba zaželáte dobrý deň, ale ten dotyk bude cítiť až do večera.



Soňa B. Karvayová  viac od autora »
Vaše reakcie [44]
:: Súvisiace reklamné odkazy