Sexbomba z tlačiarne

Šli sme do tlačiarne. Ošarpané dvere pripomínajúce zadný vchod do nejakého socialistického zariadenia na prácu nás uisťovalo, že sme na správnej adrese. Zazvonili sme. A dvere prišiel otvoriť zázrak. Žena v elegantných čiernych koktejlkách, v ktorých by sa stala kráľovnou nejedného večierka, so starostlivo upraveným účesom, štrasovou sponkou, dokonalým mejkapom a šarmantným úsmevom. Keď mi podávala ruku v priesvitnom rukáve, mala som pocit, že snívam. Tá sexbomba vo vysokých čiernych čižmách sa tu nezjavila náhodou. Je spolumajiteľkou tlačiarne. Rýchlo nám pomohla zorientovať sa v ponúkaných papieroch, listovala vo vzorkovníkoch, poradila nám výhody a nevýhody rozličných štruktúr papiera, laminovania, predviedla nám už zrealizované projekty, ktoré mali špecifikáciu podobnú ako naša. A celý čas okolo seba šírila zvláštnu atmosféru výnimočnosti tohto okamihu, akoby sme sa aj my stali súčasťou neviditeľného večierka, na ktorom bola. Uvedomila som si, že to nevnímam iba ja, ale aj ostatní okolo, zamestnanci tlačiarne, ktorí kmitali okolo. Nevidela som žiadne zachmúrené tváre, žiadne nasraté pofajčievanie, žiadne muklovanie. Všetci boli účastníkmi tejto každodennej slávnosti, len namiesto fliaš so šampanským bola všade tlačiarenská farba a namiesto švédskych stolov hárky voňavého papiera. Ešte aj tlačiarenské stroje stáli na tanečnom parkete v akomsi bývalom kultúrnom stredisku, čakajúc na neviditeľný pokyn tanečného majstra.

Tento výjav mi ešte dlho zostal visieť v mysli. Spomenula som si na Hemingwayov Pohyblivý sviatok. Uvedomila som si, ako jednoducho sa dá z každodennosti spraviť niečo výnimočné. Ako sa vlastný vnútorný postoj dá preniesť na ostatných. Ako málo treba, aby sa ľudia spolu cítili príjemne, nielen v práci. Predstavovala som si usmiatych zamestnancov tlačiarne, ako sa vracajú domov k svojim rodinám, ako si nesú to dobré naladenie a šíria ho ďalej a ich rodiny na druhý deň zase ďalej, do svojich zamestnaní a škôl, do obchodov pred aj za pulty, za okienka pôšt a podateľní, do čakární a radov. Bolo to ako infekcia, ako nákaza z filmu, len táto bola omnoho príjemnejšia, táto nekosila v smrteľnej agónii v sprievode horúčky, ale niesla so sebou radosť a úsmev, dobrú náladu. Občas naozaj stačí len zaželať niekomu krásny zvyšok dňa, bezdôvodne sa usmiať, alebo si spraviť neviditeľný večierok.