Trpasličie problémy

Žije vraj niekde za mestom muž so ženou. Žijú si oni, nažívajú, ako dva holúbky. Nič im ku šťastiu nechýba. Majú malú farmu, kde chovajú kone, pár oviec, sliepky a strážne psy. Len keď tu jedného dňa k akémusi sviatku donesie manžel manželke koníka. Ale nie je to koník obyčajný, je to koník maličký. Nie je to dokonca ani poník. Je to minikoník. A tu nastanú problémy. Minikoník nemôže byť s ostatnými koňmi, lebo sa ich bojí. Ostatné kone sú pre minikoníka ako strašidelní obri. Ale minikoník nemôže byť ani s ovcami. Lebo sa bojí aj oviec. A bojí sa dokonca aj sliepok, lebo keď ste minikoník, aj normálna sliepka je pri vás nechutne veľká. A to už nehovorím o strážnych psoch. Keď ich minikoník vidí, vždy sa roztrasie. Minikoník dostane neurózu a možno aj depresie.

Rozmýšľa muž, čo má robiť, keď jeho darček upadol do depresie, rozmýšľa žena, ako koníkovi pomôcť. Napadajú im rôzne riešenia, jednoduché aj zložité, mierne aj radikálne.

Nakoniec sa rozhodnú. Nie je to jednoduché riešenie, ale zdá sa im najprijateľnejšie. Vytvoria minikoníkovi jeho vlastný svet, minisvet. Na časti pozemku postavia zmenšenú verziu farmy. Nasadia ministromy a minikríky. Cez internet vypátrajú a objednajú kamarátov. A tak postupne dorazí miniovečka, minisliepka a mini strážny pes. Koník už nemá neurózu, ani depresie, ale šťastne hopká po svojej minitráve. Cíti sa ako naozajstný veľký dostihový kôň, ako tátoš z rozprávky. (A žijú si tam všetci šťastne, až na veky vekov.)

Keď som prvýkrát počula o starostiach s minikoníkom, pomyslela som si: mať tak vaše starosti. Vaše problémy sú miniproblémy. Keď sa obzriete okolo seba, vidíte kopu skutočných problémov skutočných ľudí. Sú veľké, mnohokrát len sťažka riešiteľné, niekedy až gigantické. To sú problémy. Veľké problémy veľkého sveta.

A vzápätí som si uvedomila, že to môže byť celkom inak. Veď problémy sú také relatívne. Pre niekoho je niečo obrovský problém a pre iného je to isté bezproblémová záležitosť. Jeden sa morí so svojím problémom hodiny a možno aj celé roky, zvažuje možnosti riešenia, bojuje sám so sebou. A keď problém nakoniec vyrieši, preklenie sa cezeň a mnohokrát naň úplne zabudne. Ak si o ňom nezapísal do denníka, jeho problém neprežije dnešný deň. V budúcnosti si naň nespomenie. Všetko je len v optike, akou sa na svet pozeráme, je to v uhle pohľadu. Môžeme si vyrábať z komára somára a potom sa diviť, uprostred akého nepriechodného stáda sme sa ocitli. Alebo otočiť ďalekohľad. Veľké problémy sa scvrknú na minimum a odletia na najbližšiu hladkú vodnú plochu. Veď keď sa nevenujeme nafukovaniu problémov, ale za chodu ich riešime, môžeme väčšinu svojho času venovať niečomu, čo dáva naozaj zmysel a čo je hodné zapamätania. A je len na nás, čo to bude.

Môžeme si napríklad zaobstarať minikoníka.