Nevezmeš mena Božieho nadarmo

Kým kazateľa znova odviedla policajná hliadka, stihol hŕstke načúvajúcich povedať len toľkoto:

Zjavenú pravdu dokazovať v milosti Božej netreba, prvou autoritou vždy zastrešiť treba úmysel, axiómou presahujúcou poznanie. Tak ako dom musí na pevných základoch z kameňa stáť, tak ako Cirkev svätá stojí na skale Petrovi, tak i všetko ľudské snaženie musí opierať sa o fundament, ktorý sa nerozvracia, len sa k nemu s nádejou utieka ako do matkinej náruče.

Preto rečiem vám bezbožníkom, držte sa druhého prikázania, ako ho Ten, ktorý zjavil ľudu svojmu, vyslobodenému z otroctva.

Od prvého zjavenia uplynul týždeň a nik by si naň nespomenul, nik by ho nevzal vážne, ak by sa Boh nezjavil znova. Nie ako v prvom prípade, dnes bez rachotu, bez efektov, bez okázalého nástupu, zato pobudol dlhšie. Najprv to vyzeralo, že sa len tak čudne zhlukujú mraky, potom sa z nich sformovala tvár i trup, vo finále obraz získal kontúry, vyfarbil sa a prestal byť obrazom. Hospodin sa na nebi ukázal v presne takej svojej veľkosti, aby ho všetci uvideli, znova bol celkom zjavne metafyzický, a predsa celkom reálny. Chvíľu sa len tak vznášal a keď sa na nebi objavil prvý spravodajský vrtuľník, nahlas riekol:

Nevezmeš mena Božieho nadarmo.

A zostal tam, v dramatickom kontrapunkte predĺženom za znesiteľnú mieru. Dnes teda nezmizol rýchlo, dnes mal čas, dnes to poludnie trvalo dobrých dvadsať minút, dvadsať minút sa nechal vidieť, aby ľuďom došlo, že toto nie je žiadna kolektívna psychedelická hra, žiadna davová haluz, ale zjavenie také normálne, ako len zjavenie môže byť.

Ak sa minule svet nezbláznil, tak len preto, aby sa mohol zblázniť dnes.

Keď Hospodina na vlastné oči zazrel vedúci dennej zmeny v CNN, na celý spravodajský velín neuvážene skríkol, nech si ho všetci všimnú: „Boha jeho, zas je tam!“

A všetkým došlo, že minule to nebol len prelud a keď zahrmelo, a po vedúcom dennej zmeny zostal vo velíne len úhľadný kopček popola, došlo im aj to, že v žiadnom prípade nežartuje. Vyleteli spravodajské letky, vyrazili zástupy publicistov, rozzvonili sa telefóny, rozbrowsoval sa internet, ako ešte nie, ale nikto neklial.

Panika.

Veci sa diali naraz, bez zjavného zmyslu, ak ich dnes dokážeme dať aspoň čiastočne dohromady, tak len preto, že niektorí z nás omdleli a prebrali sa, až ho tu zase nebolo. Lebo keď sa zjavil, kto bol pri zmysloch, ten robil všetko pre to, aby sa ich zbavil.

Panika.

Všade a kolektívna, duchaprítomnejší sa hodili o zem, kde práve boli, a ak si aj na žiadnu modlitbu nespomenuli, tak predstierali, že hej a v nádeji, že ich vlastne nepočuje, len tak čosi džavotali. Tí menej duchaprítomní zamrzli v existenciálnom preťažení a zvyšok sa rozutekal všetkými smermi, akoby sa pred takým čímsi, ako je zjavenie, dalo skryť.

A všetci zakopávali o spravodajské štáby, ktorým odmietalo dôjsť, že toto reportovať netreba, lebo toto sa deje všade. Keďže išlo o globálne a globálne zjavné zjavenie, spravodajské vstupy sa dali robiť skadiaľkoľvek, stačilo kameru namieriť hore a odchytiť nejakého pešiaka s otázkou, čo si o tom myslí. A hoci sa v danej chvíli na telku nikto nedíval, televízne záznamy Hospodina sa neskôr ukázali ako pomerne zásadný argument, predovšetkým v diskusiách, kde sa všakovakí vedci pokúšali divákov presvedčiť, že sa žiadne zjavenie nekonalo.

Čo ďalej? Nič, len zmätok nad zmätok, avšak skutočné peklo sa rozpútalo až vtedy, keď sa Hospodin na oblohe odhmotnil, odfarbil, vybledol a znovu rozplynul do mrakov.

Íri a Rusi sa opili, všetci. V Moskve nielenže ešte na tretí deň po zjavení nebola dostať okena, ale ani likérové bonbóny nie, ani rumová esencia do pirôžkov.

Francúzi vyšli do ulíc a poďho zapaľovať predmestia. V Číne začali dve minúty po zjavení šiť tričká a lisovať plastové božie figúrky, v Hollywoode v podobnom časovom horizonte ohlásili tri z piatich veľkých filmových štúdií veľký biblický film.  

Ohne na Blízkom východe sa rozhoreli s novou intenzitou, prvá polovica samovražedných atentátnikov sa vyhodila do vzduchu okamžite po tom, ako Boh nezničil Izrael a USA, druhá vzápätí, keď sa bezprostredne po Božom zjavení predsa len nezjavil Alah a nerozdal si to s tou modlou v pästnom súboji. Zopár promotérov však ohľadom zápasu stihlo otvoriť stávky a v Afganistane sa dosiaľ uzatvárajú, momentálny kurz je tri ku jednej a klesá.

V Česku začali davy zháňať niekoho, koho by mohli vyhodiť oknom staromestskej radnice. Skokani na Nuselskom moste založili vlastné občianske združenie, jeho jedinou starosťou stal sa poradovník. V Taliansku padla vláda, ale dosiaľ nie je isté, či to so zjavením súvisí, alebo nie. Promptne zareagovala naša politická a vládna špička, keď už pol dňa po zjavení poslala do Bruselu list, v ktorom Boha definovala ako Slováka: vraj sa nezdá, ale keď chce, je ho vidieť v celom svete.

Deväťdesiat sedem zo sto švédskych black- a deathmetalových kapiel ohlásilo rozpad do dvoch hodín po zjavení, tri zostávajúce nové albumy. O tých však už nikto nikdy nepočul.

Hneď ako opadli prvé vášne a dohoreli prvé hranice, oči celého sveta sa upreli k Petrovmu stolcu. Po druhom zjavení totiž nezostali žiadne pochybnosti, ktože sa to zjavil. Vatikán však naďalej predstieral, že neexistuje. Napriek tomu skrz odrodilca vo švajčiarskej garde presiakla neoficiálna správa o podtitule novej encykliky.

Ja som vám to vravel, mala by sa volať.

Po druhom zjavení si Tomáš Neveriaci už nikdy neobliekol uniformu mestskej polície, nechal ju v skrinke, aj s preukazom a kartičkou poistenca. Len zbraň si vzal, pre istotu, a Bibliu, čo mu pristála pri nohách, keď sa s kolegami pokúšal usmerniť dav plieniaci predajňu sv. Vojtecha. Vykročil v ústrety celkom novým dňom, vedel, že svet už nikdy nebude ako prv, vykročil s nádejou, že ak bude dávať pozor a počúvať, kazateľa nájde skôr, ako bude neskoro. 

Pokračovanie o týždeň