Takmer vianočný skeč

Niekde medzi Štrbou a Lomnicou, v jednom z tých objektov, čo cez popadaný les teraz vidieť celkom jasne, sa do prázdnej jedálne, takto skoro ráno ešte omilostenej od aromatických párkov, téglikových umelých džemov a rafinovaných turistických rúk, dovlečie dievča. Inak pekná mladá slečna, ktorá tu vystupuje pod nevýstižnou prezývkou Tatranka, vyzerá výrazne horšie, ako sa práve cíti, a to nehovoríme len o kruhoch pod očami a strhaných častiach nižšie. Prejde k monštruóznemu vianočnému stromčeku; z jeho útrob začne loviť dobre schovaný zvyšok salóniek, po ktorých v záplave neforemných mašlí necháva len smetisko prázdnych lesklých obalov. Keď doprežúva poslednú, nespokojne sa natiahne za prvou z ohavných červených gulí a vzdorovito ju pleskne o zem.

- Prosím vás, kedy tu bývajú raňajky? – Tatranka sa otočí za neznámym hlasom a zarazí ju vysoká mladá žena, čo vyzerá ako Sporty Spice, keby nikdy nezačala spievať a s olympijským zlatom práve na letisku mávala hrdo skandujúcemu davu krajanov.

- Vyzerám, že by som to vedela? – prehodí Tatranka ironicky a hneď takto skraja štíhlu votrelkyňu intenzívne znenávidí za jej chorobne zdravú vizáž.

- Prepáčte, len som chcela vedieť, či si stihnem zabehať, – ospravedlňuje sa tá druhá, aj keď by vlastne vôbec nemusela.

- To asi nebola dobrá žúrka, keď tu tak skoro strašíte, – kokce Tatranka a užasnutá zisťuje, že žena, komplet v joggingovej výbave, myslí poslednú vetu vážne.

- Ja som neni moc na žúry, – vysvetlí tá v teplákoch a pomaly sa usmeje.

- Tak čo tu robíte? – krúti hlavou Tatranka, podozrievavo cúvne k stromčeku a nenápadne pristúpi roztrúsené črepiny pod ním.

- Som tu na sústredení učiteľov náboženstva, – povie Športovkyňa tak naozaj nefalšovane milo.

- No dokrista! Taká pekná baba, a mníška! – vyhŕkne Tatranka a vzápätí si ospravedlňujúco prekríži prsty na ústach. Možno to práve prepískla.

- A vyzerám tak? – ukáže Sporty Spice rovné biele zuby a mimovoľne si siahne na drobný piercing v obočí.

Tatranke sa viditeľne uľaví; bleskovo preletí očami stromček, strhne ďalšiu sklenenú ohavnosť, lenže zrazu nevie, čo s ňou; zháči sa teda a skryje ju za chrbát.

- Som myslela, že mi už úplne hrabe, – skúša Tatranka zachraňovať situáciu -  A čo tu riešite? Pastierske listy a také tie haluze?

- Skôr komu sa bude chcieť variť kapustnicu pre bezdomovcov a tak, – odpovie pravdivo Tepláková, aj keď by sa možno radšej bavila o niečom inom.

- Vy ste iná svätica, nie jak ja. Vieš čo? Však si tykajme! - Tatranka si v euforickom výbuchu neuvedomuje, že spontánnosť tohto návrhu slečne Športovkyni celkom nesadne.

- Ale choďte, teda choď... ja tiež stále bojujem, – nechce svoju spoločníčku sklamať Športovkyňa a aby to potvrdila, stisne drobnú ruku, ktorú k nej vystrelí.  

- A ty kde budeš sviatkovať? – naruší doteraz plynulé dialogické tempo svojím ďalším vstupom, lebo mlčiaca zarazená Tatranka ju vystraší.

- Budem točiť film. Samozrejme, keď si to tu najprv odmakám, – zahlási Tatranka a kus tej teatrálnosti, hocijako sa ju snaží ukazovaním svojho upratovačského náčinia zmierniť, nezakryje.

- Ty si herečka?! – úprimne zasvietia oči Športovkyni, aj keď vzápätí posmutnie. - Ale ja nemám doma telku. Ani do divadla moc nechodím.

- Ja tiež nie, – prizná farbu Tatranka. – A tie filmy, vieš, robím ich v Nemecku, – pokračuje v dôvernom duchu.

- Môžem ich niekde vidieť? – zaujíma Teplákovú.

 - No ty asi nie. Aspoň dúfam, – kývne statočne hlavou Tatranka.

Trápne ticho, ktoré nastane, má dĺžku akurát na dôkladné vyznenie pointy. Tatranke sa v rukách potí červená guľa a Miss Sporty by v tejto chvíli radšej sadila umelú vianočnú borovicu namiesto tých víchricou polámaných než toto. Navyše dobre vie, že je zasa na rade s odpoveďou.

- Ešte aj cez tie sviatky, že? To máš fakt dosť nahovno, – vyhŕkne táto vytrénovaná žena s dobrou formou a kondíciou najsrdečnejšie, ako to len v danom stave ide.

- Toto mala byť moja odpoveď, – odpovedala by Tatranka, keby bola len v trochu menšom šoku, ako práve je.  

Potom sú už obidve až do konca ticho. Z rozsiahlej ponuky činností, ktoré by v ich situácii prichádzali do úvahy, zvolia slečny tie najhoršie. Sporty Spice, s výčitkou, že ten záver asi domrvila a rozhodnutá, že už to teda aj dorazí, na Tatranku kolegiálne žmurkne a vyjde z jedálne. Tatranka, keďže v  miestnosti ani prstom nehla, nechá vysávač vysávačom a práši za ňou. Vonku sa spolu rozbehnú. Tento krok je celkom nelogický; z praktického dôvodu, lebo v takej kose sa, špeciálne nepripravenej Tatranke, musí bežať značne nepohodlne, a z hľadiska príbehu, keďže žiadna z dvojice hrdiniek nemá svoje rozhodnutie dôkladne zmotivované a riadne pripravené, to tiež nie je veľká sláva. Utekajúce postavy ďalej nevyzerajú fotogenicky a vlastne nedisponujú nijakou inou kvalitou, ktorá by ich aktivitu robila aspoň trochu atraktívnou, navyše ak sa nedajú odčítať ani osobné pocity aktérok. Nepozerajú na seba, nerozprávajú, len bez slova bežia. Kým si uvedomia, že až do Popradu to fakt vydržať nemôžu, nepotrvá to dlho. Zatiaľ však vyzerajú celkom presvedčivo, v tom snehu.

Poznámka: Existuje hra; každý účastník v nej na poskladaný papier pod jednu z položiek KTO – S KÝM – KDE – KEDY – ČO TAM ROBILI – PREČO napíše vlastný nápad a pošle ďalej bez toho, aby vedel, čo doplnil predchádzajúci spoluhráč. Výsledkom je úplný blud v podobe ucelenej vety. Ako napríklad Katechétka s herečkou na zájazde v Tatrách ráno v zime debatovali o Vianociach za účelom duševnej očisty, na základe ktorého vznikol vyššie uvedený text.