Domáci film prekvapuje

V Bratislave to skrátka žije pestro. Bohatý workoholik Viktor (Ján Kroner) šéfuje prosperujúcej firme a stádu mileniek. Arménskej barmanke platí byt, spoločníčka vo firme je častejšie pod ním než po jeho boku a tak ďalej. Až do doby, než stretne mladú Miu (Táňa Pauhofová), jeho hormóny sa zbláznia a všetko hodí za hlavu. Čo na to neplodnosťou frustrovaná manželka, ktorá Viktora márne vyčakáva doma?

V skratke načrtnutá premisa nepatrí novému dielu Maxima E. Matkina, ale filmu Polčas rozpadu, ktorý práve dorazil do našich kín. Jeho scenár má na svedomí Viliam Klimáček, talentovaný slovenský dramatik a spisovateľ. Zo svojej fantázie vydoloval živý moderný príbeh, presne taký, aký domáca kinematografia potrebovala. Hrdinovia sú ľudia zo strednej až vyššej vrstvy, ich vzťahy prechádzajú rovnakými skúškami a fázami ako u kohokoľvek v rovnakom veku. Klimáček sa ukázal ako dobrý pozorovateľ života okolo seba, pretože jeho postavy a ich repliky znejú realisticky.

Tým vlastne prelomil aj tradičnú bariéru domácej kinematografie, keď vety, ktoré na papieri vyzerali fajn, v kine boli divotvorné. To isté platí aj o príbehu, ktorý je konečne zrozumiteľný i širším diváckym masám a nielen študentom či pedagógom VŠMU. Nebyť dejovej línie s Arménkou, ktorá sa k nám dostane ilegálne cez hranice, bol by som ešte spokojnejší. Rozumiem, že to dievča má v Bratislave sestru, ale aj tak jej story vyšumí trochu dostratena. Je dobré, ak sa na podobné javy súčasnosti upozorňuje, niečo podobné riešili aj v inom slovenskom filme Návrat bocianov, ale Polčas rozpadu sa s tým nepopasoval príliš šikovne.

Hereckému obsadeniu niet čo vytknúť. Ján Kroner sa síce trochu degradoval televíznymi eskapádami, ale v Polčase rozpadu je dobrý. Iva Janžurová hrá tiež skvele a zvyšný húf ženských postáv je fajn prehliadkou krásnych mladých herečiek. Spomedzi nich vyniká mladučká Táňa Pauhofová, ktorá v priebehu deja prejde vývojom od depresívne naladenej mladej ženy v rozkvitnuté krásne žieňa. Ak patríte medzi jej fanúšikov, prídete si na svoje najmä ku koncu, kde celkom odvážne ukazuje plnočelnú nahotu.

V kontexte tohtoročných slovenských celovečerných hraných filmov je Polčas rozpadu najlepším. Má švih, grády, drobnú príchuť magického realizmu a snáď bude tým pravým závanom, ktorý by slovenský film mohol postaviť na nohy. V súčasnosti sa už nakrúca snímka podľa Klimáčkovej hry English Is Easy, Csaba Is Dead a aj režisér Vlado Fischer pripravuje nový projekt. Pokiaľ by Polčas rozpadu nebol len ojedinelým výstrelom do vzduchoprázdna, budem veľmi spokojný. Prinajmenšom tak, ako som spokojný po projekcii snímky.

Polčas rozpadu. Slovensko 2007, kino, 100 min.

Réžia: Vlado Fischer
Scenár: Viliam Klimáček
Kamera: Ivan Fichta
Hudba: Oskar Rósza
Hrajú: Ján Kroner – Viktor, Iva Janžurová – matka, Táňa Pauhofová – Mia, Maťo Landl – Patrik
Oficiálna internetová stránka: http://www.jmbfilm.sk/polcasrozpadu.html