Labyrint pána režiséra

Píše sa rok 1944 a mladučká Ofélia cestuje s tehotnou matkou za nevlastným otcom, toho času horlivým dôstojníkom armády generála Franka, na usadlosť uprostred lesov. Vojnové udalosti v Španielsku si ešte nedali pohov, ale aj v takých temných časoch dokáže Ofélia prežiť rozprávkový príbeh. Pretože svet za oponou funguje i navzdory tomu, čo sa deje v tom reálnom.

Možno si pamätáte, ako pred rokom ospevovali zahraniční filmoví kritici drsnejšie ladený rozprávkový príbeh režiséra Guillerma del Tora s názvom Faunov labyrint. Vyústilo to do troch Oscarov a množstva ďalších menej žiarivých cien. S menšou pompou, možno už dávno zabudnutý, prichádza konečne Faunov labyrint aj do našich kín. Stálo to čakanie za to?

Ako sa to vezme. Del Torova imaginácia nemá hraníc a druhý diel Bladea či Hellboy, ak sa bavíme len v rovine jeho hollywoodskych projektov, mám veľmi rád. Majú zvláštnu poetiku, švih, akciu a oba ponúkajú životaschopné fiktívne vesmíry. Po druhom menovanom sa režisér vrátil do Španielska, zrejme aby si oddýchol od obrovskej filmovej mašinérie, a nakrútil malý pokojný film, do ktorého mu nikto nekecal.

Snímka je nielen návratom do komerciou nezaťažených vôd, ale i návratom ku koreňom. Respektíve k sedem rokov starému filmu Princ bez kráľovstva. Ten je o chlapcovi, ktorý počas občianskej vojny žije na vidieckom statku a zisťuje, že tam pobýva akýsi duch. Skrátka, Faunov labyrint sa tvári ako vzdialený remake del Torovoej staršej látky. Je však u nás pomerne neznámy, takže väčšinový divák nebude mať problém sledovať aktualizáciu. A tí ostatní možno prijmú režisérovu hru.

Nie že by Faunov labyrint bol zlý film, na to mu del Toro dal do vienka skvelú výtvarnú stránku, príjemne rozprávkový príbeh a excelentné triky. Pri nich sa nie vždy spoliehal na chlapcov od počítačov, ale priestor dostali i animatronické bábky zo starej školy. Čosi filmu však chýba a s odstupom času od veľkého boomu, ktorý zažil pred rokom, sa naň konečne môžeme pozrieť triezvym pohľadom. Faunov labyrint je poctivý kus filmárskej práce, ktorý ide presne v intenciách rozprávok, ale to je asi tak všetko. Chýba mu niečo, čo by mi vykoplo očné viečka a donútilo ma nedýchať počas celej projekcie filmu. Domnievam sa, že v čase svojej najväčšej slávy bol Faunov labyrint trochu precenený. I keď udeľovanie Oscarov nedopadne vždy najideálnejšie, fakt, že sa snímke ušli sošky len vo výtvarných kategóriách, považujem za správny.

Faunov labyrint patrí medzi najzaujímavejšie projekty, ktoré v súčasnosti môžete vidieť v našich kinách. Je na škodu, že prichádza tak neskoro, pretože ho už všetci, čo oň stáli, dávno videli a úspech v kinách asi nebude veľký. Snáď sa domáci distributér do budúcnosti poučí, radšej priplatí a bude mať snímku hneď, pokiaľ je horúca.

Faunov labyrint, El Laberinto del Fauno, Mexiko – Španielsko – USA 2006, kino, 112 min.

Réžia a scenár: Guillermo del Toro
Kamera: Guillermo Navarro
Hudba: Javier Navarrete
Hrajú: Ivana Baquerová – Ofélia, Maribel Verdúová – Mercedes, Doug Jones – Faun, Sergi López – kapitán Vidal
Oficiálne internetové stránky:
http://www.panslabyrinth.com/
http://www.lelabyrinthedepan.com/
http://www.labirintfavna.ru/main.html