Nová zázračná diéta

Keď mi minule zavolala kamarátka utopená v klasickej veľkomestskej depresii a závidela, že môžem zavárať papriky v oleji, z ktorých vás prsty štípu ešte týždeň, nebola som v stave pomôcť jej. Povzbudivé slová spravidla spôsobia úplne odlišný efekt. Zjavne to chcelo niečo vtipné, ale akokoľvek horúčkovo som premýšľala, nič mi nenapadlo. A tak sme telefonát radšej ukončili. Asi o polhodinu mi volala rozjarená ako nikdy, kým vo mne sa postupne zakoreňovala takmer až endogénna depresia zo štipľavých rúk a nekonečného procesu sterilizovania. Džavotajúc vykladala, ako zavolala kamoške z výšky, ktorej sa konečne po x rokoch trápenia podarilo zadefinovať príčinu jej tučnoty. Vraj za všetko môže matka, ktorá ju dojčila len krátky čas. Zástava práce mozgových buniek. Bublajúce zaváraniny. To bol jediný zvuk, ktorý som v tej chvíli vnímala. Po prvotnom šoku som sa vážne zamyslela nad tým, že som sa s vlastnou matkou o takých intímnych veciach ako je dojčenie nikdy nebavila. A vzápätí: Heuréka! Veď ja som predčasne narodená! A strávila som šesť dlhých týždňov v inkubátore! Veď mňa nedojčili vôbec! Keď nikto iný, tak potom ja bezpečne mám vedecky potvrdený dôvod na nadváhu.

V podstate som sa nikdy nekvárila diétami. Len raz som podľahla bielkovinovému zázraku a po jeho striktnom dodržiavaní som zhodila za týždeň tri kilá. Po striktnom nedodržiavaní som za ďalšie dva nabrala rovných šesť. Pobavilo ma to. Ešte viac ma pobavil úsudok mojej gynekologičky, ktorá pochvalne skonštatovala, že som schudla. Malá moletná sestrička na mňa závistlivo poškuľovala a načúvala môjmu odbornému výkladu o bielkovinovom zázraku. Keď som však prišla k nezdarnému záveru a klasickému jo-jo efektu, spľasla ako bublina a v očiach sa jej zračila beznádej. So šarmom som si pľasla na zadok so sprievodným slovom, že mne to až tak neprekáža. Moletka sa konečne usmiala. Nabudúce jej určite prinesiem bonboniéru. Je hrozne milá.

V konečnom dôsledku považujem všetky bacuľky za milé. Prím hrá medzi nimi Iveta, ktorá si už tiež prešla svojimi peripetiami a určite sa k nej ešte vrátim. Sme skrátka milé preto, že máme nervy obalené tukom. To modelky nemajú. Raz mi jedna navrhovala jesť vatu. Seriózne vážne. Keďže som razantne odmietla, okamžite sa vynašla a začala mi básniť o extra super účinnom detoxikovaní organizmu. Vďaka záujmu v mojich očiach sa o detoxikácii poeticky rozrozprávala. Najúčinnejšie je vraj vypiť dva deci olivového oleja a hneď potom dva deci citrónovej šťavy. Keď som pripravovala inkriminovaný citrónový mok asi z tony týchto odpudivých citrusových plodov, zaprisahala som sa, že to robím posledný raz. To som ešte netušila, čo ma čaká pri pití oleja. Líčenie detailov skutočne odmietam, lebo ešte aj pri matnej spomienke mám okamžite dávivý efekt. Ale prosím, prosím, prosím, nerobte to, dobre? Je to vskutku odporné.

Ad: Iveta. Za posledný rok nebezpečne pribrala. Chudne. Drasticky chudne. Nič neje. A stále priberá. Krvné testy v poriadku, nie je to štítna žľaza, sex v dostatočných intervaloch, prechádzky so psom na dennom poriadku. A nič neje. Len na večeru mastný chlieb s cibuľou plus dva balíky čipsov, na raňajky dva tégliky tresky, na obed slaninkovú pizzu a o polnoci dve tabuľky mliečnej čokolády. Ale aj tak bolo najzábavnejšie, keď ju moje dve spoločné kamošky nenápadne vyzvali, aby s nimi šla na spinning. Podotýkam, išlo o dve osoby, ktoré v živote nemali gram tuku navyše. Vážne nechápem, načo sa na ten spinning trepú. Aha, jasné, asi pre zdravie. Naša milá Iveta s nadšením súhlasila a umocnila svoj entuziazmus smelým plánom, že si pod teplákmi omotá kritické partie (rozumej – celé telo) igelitmi. Beztukové kamošky s otvorenými ústami civeli na bacuľku a podporila som ju len ja. To preto, že strasti s nadváhou dokážem pochopiť. Nikdy ich nepochopí niekto s konfekčnou veľkosťou 34. A navyše je bohapustá drzosť, keď vám o polnoci dôverná priateľka bez gramu tuku zavolá, nerozumiete jej ani slovo, pretože s chuťou pri rozprávaní prežúva račiansku klobásu a vy ste už tri dni jedli len nejaké čudne chutiace Activie, aby ste sa vpratali do sexi nohavíc určených pre večierok. Sprosté večierky. Sprostá račianska klobása. Sprostá Activia. Sprostý spinning. Mimochodom, doteraz sme sa ho ani ja, ani Iveta, ani igelity nezúčastnili.

Vraj mám jesť, na čo mám chuť, to je rada odborníčky na výživu. Hmmm. Raňajky mám klasicky ruské už celé roky. Päť cigariet a pollitrová zalievaná káva s troma lyžičkami cukru a mliekom. To ma netrápilo. Ale keď som sa zamyslela, že začnem v praxi aj reálne dodržiavať moje skutočné chute, zhrozila som sa. Praženica o druhej ráno je moja slabosť. Tri týždne som ju striktne a vždy s rovnakou chuťou dodržiavala počas písania diplomovky. Salámová pizza o jedenástej v noci. Odborníčka na výživu tvrdí, že keď ju budem jesť celý mesiac, vraj ma omrzí. Ha-ha-ha. Neomrzí, to viem bezpečne, tak si ju doprajem len raz do mesiaca. Do čerta aj so všetkými odborníkmi na výživu.

Svitla však nová nádej. Vraj existuje nová zázračná 90-dňová diéta a celý svet sa z nej zbláznil. Všetci nadšene rozprávajú, že sa netreba obmedzovať a figuruje v nej aj takzvaný zákuskový deň. V praxi to znamená, že si môžete dopriať aj zákusok. Jeden. Zhodou okolností ju striktne dodržiava aj spomínaná kamarátka, ktorá sa dočítala o príčinách obezity v súvislosti s krátkodobým pridájaním. Za mesiac zhodila asi 15 kíl. Podľa mňa je to trochu choré, ale všetkým okolo som už stihla vynadať, prečo mi tú zázračnú príručku teda neoxeroxovali, keď mi tak môže pomôcť. Nebudem predsa za šibnutú diétu vyhadzovať tri stovky, keď si za to môžem kúpiť dve salámové pizze. Ale predpokladám, že Iveta si ten malý zázrak už obstarala. A tým činom už nie je ďaleko odo mňa.