More sunshine in Black painted room of dreamer

Táborská kapela Sunshine vydala album Dreamer, aby časť svojich fanúšikov znechutila, časť potešila a získala nových praznivcov. Znechutená časť kapele vyčíta, že jej zvuk zmäkol a vokál Karla Buriánka už nie je taký divoký ako na predchádzajúcich počinoch. Nuž kapela sa vyvíja a ako som vyrozumel zo zopár rozhovorov, nie je to vopred vykalkulovaný krok, alebo prispôsobenie sa nejakej scéne, či móde. Skôr máte zo slov hlavného speakra Buriánka pocit, že Sunshine vedia, čo chcú a  nehľadajte za tým žiadny umelecký kompromis. Je to stále hudba plná energie, ktorá nenudí a nezapácha klišé, ako to je pri mnohých nepôvodných kapelách.

Na novom albume nás čaká klasická sunshineovská jazda plná energických odpalov, melancholickej hmly, nostalgie, ale na rozdiel od predchádzajúcich počinov kapela presviedča aj o inej stránke ich tvorby, ktorá nie je až taká temná, ako sme si možno v prípade Sunshine zvykli. V spomínaných rozhovoroch, ktoré stihlo zachytiť moje ucho, frontman vyslovene hovorí o túžbe vymaniť sa zo svojho temného imidžu. Pilotný singel Top! Top! The Radio! je ukážkou sarkastického humoru a je plný narážok na mainstream. Tanečný feeling skladby podčiarkuje ironický text a dodáva mu aj hudobný rozmer. Podotýkam, že veľmi kvalitný. Skladba má obrovský drive a groovuje v hatkovom rytme. Je to disco pre underground. Toto označenie berte, samozrejme, s rezervou. Akákoľvek príliš úzka škatuľka tu neobstojí, pretože Sunshine sú Sunshine. Áno, sú gitaroví a využitie elektroniky, samplov a beatov je dnes v rock and rolle celkom bežné, ale nepoznám kapelu, s ktorou by sme si ich mohli zameniť. Iste, v ich hudbe je počuť množstvo vplyvov a vzorov, no nie je to bezduchá kopírka. Najväčšou mierou sú odlíšiteľní pomocou vokálu ich charizmatického a výrazného frontmana. Nie je to síce český slávik, ale jeho prejav je presne tým, čo táto hudba potrebuje, a to nevravím iba o speve. Je to aj o imidži, móde, vystupovaní a pózach v dobrom slova zmysle. Pretože Sunshine jednoducho vedia, ako dobrý produkt zabaliť a predať. Nie je to žiadna hanba a oni vedia, ako na to.

Vrátim sa však k hudbe na novom albume. Mám pocit, že najviac sa Dreamer od predošlého Moonshover and Razorblades odlišuje zvukom, pretože čo sa týka melodiky a celkového hudobného cítenia, je rukopis štvorice poznateľný stále. Kapela iba stiahla tvrdšie efekty gitár a nahradila ich čistejším zvukom. Do nahrávok tak vniklo viac svetla, v ktorom poslucháč rozlišuje viac farieb ako čiernu a emo violet. Je tu hojne využitá elektronika a sample, ktoré sú v tomto prípade vkusne namixované a spolu so živými nástrojmi tvoria harmonický celok. Ukážkou toho, čo sa dá dosiahnuť využitím mašiniek v hudbe, je krátka trip-hopová inštrumentálna medzihra Macabre Interlude. Ostatné piesne sú mixom gitarových záležitostí s tanečnou rytmikou bicích a groovujúcej basy, ale aj meditatívnejších zasnenejších kúskov ako You (In your head), Days will never be the same, alebo Black painted room.

Takže kto má rád túto táborskú kapelu pre pocity, ktoré ich hudba evokuje, a nielen pre akúsi „tvrdosť“, ktorá sa od počiatku ich tvorby až po súčasnosť postupne redukuje, mal by si album Dreamer rozhodne vypočuť. Stojí totiž za to.

Sunshine – Dreamer (Universal, 2007).