S dlaňou pri uchu

Ben Harper so sprievodnou kapelou Innocent Criminals. Na toto som sa celkom tešil. Už som bol asi presýtený gitarovkami a indie scénou, ktorú v poslednom čase žeriem veľkou lyžicou. Trocha blues ešte nikomu nezaškodilo. Žiadne úlety do psychedelična sa nekonajú a moju rozrušenú myseľ nečeria sample ani chladné počítačové zvuky, ostré ako hrany nalešteného kovu. Koná sa tu niečo siahajúce ku koreňom černošskej hudby a čerpajúce z tradícií predkov rocku. Usadím sa pokojne do kresla a nechám túto sladko-smutnú bluesovačku plynúť cez svoje unavené neuróny. This is not modern age!

Ak sa chcete zasnívať zabalení v deke, s výhľadom na kvapky dažďa stekajúce po okennej tabuli, hudobná nádielka Bena Harpera na jeho novom albume Lifeline je správnou voľbou. Okrem šálky čaju, potrebnej v týchto upršaných dňoch, vás zahrejú bluesové akordy plynúce v medziach kolísavého rytmu. Černošský vokál Bena Harpera vám pomôže zabudnúť na abstrakciu každodenných problémov a vy zrazu zistíte, že sú konkrétne a točia sa okolo tradičných tém textov v tejto rokmi osvedčenej hudbe. V prípade Bena Harpera sa to všade hemží spomienkami na lásku a zlomenými srdcami, osamelými vlakmi a podobne. V podstate nie je také dôležité rozoberať to, lebo ide o klasický inventár a vhodnú ingredienciu blues. Ak hovorím o ingrediencii, musím poznamenať, že Bena ako pesničkára a speváka obklopuje tím vynikajúcich kuchárov. Na mysli mám jeho kapelu, ktorá si hovorí Innocent Criminals. Kapela šľape ako nablýskaná kára. Žiadne vymoženosti. Klasika. Bicie, perkusie, basa, gitara, klávesy. Stabilná rytmika a hladko plynúce melódie, blues, soul, baladické jemné skladby a občasný výlet do funky.

Keby ste si chceli predstaviť, čo sa na albume nachádza, odporučil by som vám rozpamätať sa na hudbu Janis Joplinovej – aj keď bez srdcervúceho prístupu tejto speváčky. Ben je predsa len väčší „kľuďas“, čo berie veci s nadhľadom. Keď som si tento disk vložil do prehrávača v aute, zazdalo sa mi, že hudobne mi taktiež pripomína pesničky zo seriálu Ally McBealová. Mám na mysli smutné skladby, ktoré hrali hlavnej predstaviteľke v hlave počas predvianočnej prechádzky snehom. Ak ste nemali radi menovaný seriál, nemusíte ešte nad Benom Harperom lámať palicu. Nemá s ním nič spoločné.

Druhá strana mince je taká, že tradícia nemusí vyhovovať každému a vždy. Je to o momentálnej naladenosti. Môže sa stať, že niekto, kto vás pri počúvaní tohto albumu navštívi, bude namietať, že je to nudné. Ak v danej chvíli prahnete po niečom divokom, experimentálnom a priekopníckom, v tom prípade ruky preč od Bena! Keď však máte chuť na klasiku a kus černošskej hudby bez postmoderného primiešavania modernejších prvkov dneška, pustite si to. Alebo lepšie – a povedané jazykom trhovej ekonomiky, kúpte si to. Je to poctivá hudba, ktorá nemusí byť nudná. Po prvom vypočutí som taktiež nebol nadšený, ale po opakovanom som sa nakazil. Teraz mám bluuuzzz a čakám svoje bejby, kedy ma z neho vyzlečie. So come on, my lady come... Yeah!  

Ben Harper & The Innocent Criminals – Lifeline (EMI, 2007)

Album na recenzovanie poskytlo vydavateľstvo EMI.