Sto múch bez múch

Ak si myslíte, že odkazy na Jara Filipa, Máriu Rázusovú-Martákovú, hip-hopové stereotypy, folklórne výskania, funky tance a ešte kadečo iné sa pod jednu hlavičku nezmestia, mali by ste svoje stanovisko prehodnotiť. Toto všetko totiž mieša dokopy skupina Sto múch na svojom debutovom albume Z hrušky dole. Vyššie uvedené motívy tu pritom nesplývajú do neprehľadného maglajzu, ale vynikajú v pôvabnom celku, ktorý má svojský tvar aj jedinečnú vôňu.

Banskobystrická kapela Sto múch nemusí ani otvoriť ústa a aj tak, len celkom nasucho, dokáže pôsobiť zaujímavo a hlavne originálne. Od hry na jej internetovej stránke, v ktorej si návštevník môže s chuťou polikvidovať populárny domáci drobný hmyz, až po zoznam voľnočasových aktivít šiestich členov na rovnakom mieste. Obsadenie s ešte stále stručnou históriou načatou v januári 2005 možno poznáte napríklad vďaka športovo-agitačnému singlu Oblečme sa, ktorý prednedávnom rotoval v Rádiu_FM. Hudba produkovaná kapelou je, povrchne a málo vyčerpávajúco povedané, pestrá, vtipná a len ťažko definovateľná, ale ak bez kategorizovania vyslovene nemôžete žiť, tak vlastnými slovami jej členov ide o hit pop alebo ekologický funky-underground s dominujúcimi horehronsko-podpolianskymi vplyvmi. Bez ohľadu na žáner, ktorého určovanie pri jednotlivých, výrazne odlišných pesničkách aj tak stráca význam, je na celom albume dôležitá takmer konštantná prítomnosť humoru. Trochu ironického, jemne absurdného a zdravo naivného, čiže nie takého, pri ktorom vám niekto tlčie do hlavy, na ktorých miestach sa treba smiať.

 Album, ktorý produkoval Andrej Šeban, má (prirodzene v rade mnohých) jednu mimoriadne sympatickú kvalitu. Je multináladový, pričom vlastný celkový dojem si človek môže na základe pocitu prevládajúceho pri počúvaní zostaviť sám. Skladby v miernejšom tempe a s prísľubom neškodnej nostalgie, v ktorých počuť spomínané filipovské odkazy, striedajú vyslovene veselé pesničky, zábavné vždy z nejakého iného dôvodu. Niektorým na to stačí niekoľko sekúnd a fór poskladaný z troch viet, v iných sa dá sledovať celý rad udalostí so zaujímavými zvratmi, v ktorých vás len tak medzi rečou ovalí napríklad kúsok Final Countdown od Europe, čo je, milé mladšie ročníky, jedna príšerná 80‘s odrhovačka. 

Ďalším dôležitým bodom albumu sú texty. Hneď z prvého počutia je zrejmé, že ich rôzni autori sú v tejto činnosti šikovní a slová pesničiek nezbúchali na škatuliach od pizze počas nahrávania. Medzi výrečné minimalistické postrehy a ucelené príbehy potom elegantne zapadne aj časom overená detská básnička Pred kúpačkou, takže vďaka dobrej spoločnosti, do ktorej sa dostala, môže jej autorka Mária Rázusová-Martáková rotovať v hrobe celkom spokojne.

V textoch sa asi najčastejšie, otvorene a medzi riadkami tiež, objavuje téma zo všetkých najošúchanejšia. Príspevok k problému muži vs. ženy samozrejme žiadne revolučné tézy neprinesie, ale miestami ponúkne celkom vtipné postrehy. Ak ide o parodovanie slovenskej hip-hopovej tvorby, ktoré je už skoro rovnakým klišé ako niektoré postupy žánru samotného, kapela to robí nenásilne a invenčne, navyše na folkloristicky podfarbenom pozadí. Album vôbec obsahuje množstvo motívov súvisiacich s naším folklórom, ale použitých chvalabohu bez pátosu, sviežo a pritom s úctou, preto sa netreba báť dedovizní, svojetí a dedičstiev, ktoré bývajú, žiaľ, častými termínmi uvádzanými pod pojmom slovenská ľudová kultúra.   

Ťažko hovoriť o jednotlivých pesničkách, keďže každá je skutočne iná, ale aspoň na záverečnú Baladu o využití byliniek v intímnej sfére si udeľujem zvláštnu výnimku. Spojenie mimoriadne vydareného vtipného textu a jednoduchej účinnej melódie je to, čo mi odteraz vždy naskočí ako výstižná anotácia k hudbe tejto kapely. Chcem veriť tomu, že jej členovia sa pri tom, čo robia, primárne hrajú a dobre bavia, a to v najlepších významoch týchto slovies. Bola by škoda nepokračovať v tom, ak sa nemýlim.

Sto múch – Z hrušky dole (Hevhetia, 2007)