Keď nočné mory, tak v neurotickom rytme

Najlepšou pesničkou na novom albume Arctic Monkeys je piata v poradí, s haha-hihi názvom Fluorescent Adolescent. Po úvodných štyroch kúskoch tlačiacich do poslucháča megawaty kinetickej energie stvorenej v ostro sekaných, navzájom sa prekrývajúcich rifoch, je prvou, v ktorej melódia jasne preráža ponad nutnosť metania sa v spazmických pohyboch do neurotických rytmov kapely, ktorej bubeníkovi tečie taurín a kofeín kanylou nonstop priamo do zápästí. Ale nielen preto je Fluorescent Adolescent s jej kontrastom infantilne chytľavých harmónií a vážneho textu najlepšou na celom albume Favourite Worst Nightmare. Bola by najlepšou aj na slávnom, chválami a legendami opradenom debute Whatewer People Say..., ktorým sa Arctic Monkeys minulý rok z ničoho nič stali najúspešnejšou debutujúcou britskou kapelou všetkých čias. Okrem toho by Fluorescent Adolescent bola najlepšou pesničkou na väčšine albumov, čo som v poslednom čase počul. A to, prosím pekne, keď som minulý rok písal recenziu opičieho debutu, tváril som sa dostatočne skepticky, presne v duchu: mne vy budete niečo hovoriť o tom, že toto je nejaká úžasná kapela, keď ste mi to už povedali o dvadsiatich ďalších.

Našťastie, odvtedy som sa už stihol debutu ospravedlniť, zistil som, že je oveľa trvácnejší, ako sa na prvý pohľad zdalo, a môže za to práve energia nápaditej rytmiky a jednoduchých, avšak ani zďaleka nie klišéovitých gitarových rifov. A ako sa ukazuje na novom albume, presne toto je ochranná známka Arctic Monkeys, to, čo ich odlišuje od zvyšku, tak ako Yorkove nešťastné detstvo odlišuje Radiohead, alebo dvojitý kastról odlišuje Oasis.

Favourite Worst Nightmare je ostro sledovaný album, málokto čakal, že vyjde tak skoro a väčšina vopred predpokladala, že Arctic Monkeys po pôsobivom štarte neudržia tempo a odpadnú. Nuž neodpadli, ani sa z toho hajpu okolo nezbláznili. Zobrali 12 pesničiek, aspoň 10 veľmi dobrých, a nahrali album, ktorý – aj keby ho vydal niekto iný – stal by sa hitom. Je na ňom troška viac hluku ako na debute, pilotný singel Brianstorm s nenápadným odkazom na titulnú pieseň montypythonovského Života Briana napovie viac. Ďalšími kandidátmi na úspešné rádiové single sú Teddy Picker, 505 a samozrejme, môj obľúbený fluoreskujúci adolescent. Popri bežnom rokenrole kapela objavila aj rafinovanejšie hudobné formy a nimi zachraňuje istú monotónnosť. Tá nielen hrozí, ale reálne sa aj prejaví tesne pred záverom. The Bad Thing je skladba, ktorá by ani byť nemusela, našťastie, album uzatvára intímne otextovaná a s citom vystavaná 505, takže záverečný dojem nijako netrpí.

Áno, druhý album je obľúbenou nočnou morou mladých kapiel vynesených veľmi vysoko. V tomto prípade však môže novinárska irónia a nabrúsené perá ostať v pokoji. Arctic Monkeys si na tom výslní ešte dáky čas pohovejú. Má to len jednu nevýhodu: znamená to, že do našich končín tak skoro zahrať neprídu. Zasa raz sto rokov za opicami.