Adoptuj si svojho vraha!

Pán menom Zdeněk Vocásek sa v roku 1987 utrhol z reťaze a najskôr skrutkovačom zabil slepca, potom nožom dôchodcu a kladivom chcel ešte jedného pána, ale ten to prežil. Motivácia žiadna závažná a keďže vtedy sa ešte nikto nemusel hrať na povinné sponzorovanie vrahov z peňazí tých, ktorých príbuzných zavraždili, dostal Vocásek rovno a právom trest smrti. Žiaľ, nepodarilo sa ho vykonať, prišla revolúcia a po nej Havel sťaby stelesnenie celonárodnej epidémie naivity nielen vyhlásil amnestiu pre mnoho väzňov, ale aj Vocáskov trest zmenil na doživotie. Potiaľto je všetko v poriadku, doživotie mi nepripadá ako nejaká výhra, možno je to dokonca ešte o niečo horšie ako rýchla poprava. Medzičasom sa trest smrti úplne zrušil, nuž dobre. Ak niekto dokáže uveriť, že zákaz trestu smrti robí celú našu spoločnosť vrátane neho lepším, myslím si o ňom svoje, ale nebudem mu to vyvracať.

Problém nastal až teraz, keď si Vocásek vyrátal, že od zatknutia sedí nonstop už 20 rokov a začal sa dožadovať prepustenia na slobodu. Zásadne sa zmenil, a dokonca z neho miestny farár spravil poslušnú, cirkvi bezmedzne oddanú ovečku, takže odsúdený nadobudol dojem, že svoje činy si už odtrpel až-až. V Čechách majú z toho dilemu, diskusné fóra sa plnia závratným tempom, hrozí, že Česko pre tento prípad prekročí povolenú kapacitu svojho internetu a už nebude kam umiestniť ďalšie stránky. Také vášne rozpútal Vocásek.

Krásny učebnicový príklad. Jedna časť ľudí je, samozrejme, striktne proti, druhá kričí „Dajte mu šancu!“ a prvá im na to odpovedá, že keď on nedal šancu svojim obetiam, nie je dôvod, aby spoločnosť dala šancu jemu. Druhá strana sa nedá a hovorí, že ďalšie väzenie je už len zbytočnou pomstou nehodnou vznešeného ducha našej civilizácie, na čo prvá reaguje, že ak im ten vrah po prepustení zabije niekoho z rodiny, určite si na pohrebe radi pripomenú vyspelosť svojej civilizácie a tak ďalej. Proste argumenty stoja jeden proti druhému a navzájom sa nevedia nijako vykántriť, pretože celé sa to odohráva v neuchopiteľnej rovine morálky a spravodlivosti a nie na prehľadnom a zrozumiteľnom ihrisku objektívnych pre a proti.

Samotný Vocásek sa vyjadril presne v štýle finalistiek Miss – jeho cieľom je pomáhať starým ľuďom, a preto by mal ísť na slobodu. Tiež chce slúžiť istému pánovi Ježišovi K., aj keď tomu môže rovnako dobre slúžiť aj za mrežami, takže to zasa až taký argument asi nie je. Pochopiteľne tvrdí, že už by ani muche neublížil, pretože vtedy, keď vraždil, ešte nevedel, čo ho za trest čaká, ale teraz už vie, čo by ho čakalo, keby vraždil zas a toto poznanie v spolupráci s tým, že teraz je už vzorný kresťan, z neho robí ideálneho kandidáta na prepustenie. Požiadal súd, súd húta a tvrdí, že ak Vocásek dokáže, že už nie je pre nikoho nebezpečný, tak ho prepustia. Medzičasom sa toho chytili médiá s takou vervou, že si novinári musia žrebovať voľné miesta v súdnej sieni. Popritom sa celé Čechy hádajú, čo by bolo správne, čo by bolo ľudské a čo by bolo spravodlivé.

Nech to dopadne akokoľvek, už len to, že nejaký viacnásobný vrah nájde drzosť sa ozvať, a zákony mu dokonca umožnia žiadať prepustenie, znamená, že ani to doživotie už nie je čo bývalo. Dostať ako dvadsaťsedemročný najvyšší možný trest a vedieť, že pri troche toho modlenia už päťdesiatku oslavujem s kamarátmi, robí z trestného systému dojem vcelku príjemnej sociálnej inštitúcie, ušľachtilo založenej na princípoch humanizmu. Čo to robí zo skutku dvojnásobnej vraždy, nevedno, asi niečo medzi ľahkým zlyhaním a nevyhnutnou sebaobranou.

Možno, keď sme teda taká úžasne humanistická spoločnosť, mohli by sme to potiahnuť aj ďalej. Čo tak akciu „Adoptuj si svojho vraha“, organizovanú inštitúciami tretieho sektora? V jej rámci bude môcť každá rodina dosiahnuť prepustenie ľubovoľného vraha, ak sa zaviaže, že ešte aspoň dva roky ho nechá bývať vo svojom dome a hrať sa so svojimi deťmi. A nad tým všetkým by bdela inšpekcia ustanovená Európskou komisiou, ktorá by kontrolovala, či rodina svojho „kedysi menej prispôsobivého“ kamaráta nejako nediskriminuje. Trebárs či pred ním neschováva kladivá a skrutkovače.