Pravá európska čínska ostrokyslá

Čínske reštaurácie sú niečo ako pobočky McDonald’s. Nech ste kdekoľvek na svete (samozrejme, okrem Číny), môžete sa v záľahe rizík miestnych kuchýň spoľahnúť, že v každej čínskej reštaurácii, vrátane tých najlacnejších, nájdete presne tie isté chute, na ktoré ste zvyknutí z obľúbenej domácej Bielej labute, Pandy, Šanghaja, Kantonu alebo Jazmínu. Všetky ponúkajú čínsku kuchyňu vo zvláštnej, všade rovnako okresanej verzii s chuťami, ktoré nám Európanom maximálne vyhovujú, ale majú len málo spoločného s tým, čo si Číňania varia sami pre seba vo svojej rodnej krajine.

Milujem ostrokyslú polievku v jej tunajšej verzii, viem jej zjesť tony, ale predpokladám, že keby mi ju uvarili niekde na ulici v Pekingu, kúsok za tou uličkou, kde býva starý Xiang Ming, po pár lyžičkách pôjdem do kolien. Potom by mi ešte povedali, že druhé jedlo je žaba v hustej čiernej pikantnej omáčke a už by som sa po zvyšok pobytu len tešil, ako zájdem na poriadnu chutnú čínu do reštaurácie na Židovskej ulici v Bratislave. Jej jedinou nevýhodou je, že malá miska ostrokyslej polievky tam stojí asi 70 korún. Preto keď pred časom frajerka zohnala recept, hneď sme sa do toho pustili. Po niekoľkých experimentoch, a teda s množstvom skúseností, sme dospeli k podobe, ktorá sa hravo vyrovná ak už nie najlepším, tak aspoň lepším priemerným ostrokyslým polievkam v ich európskej verzii.

Na úvod a na štyri porcie treba približne tieto suroviny:
Mäso – aspoň 150 gramov. Môžete použiť ľubovoľné – kuracie, hovädzie, bravčové.
Mimochodom, všimli ste si, že by popri tom množstve Číňanov, čo tu žije, bol na ľubovoľnom slovenskom cintoríne aspoň jeden hrob s čínskymi menami na náhrobku? Proste môžete použiť ľubovoľné mäso.
Bambusové výhonky – 50 gramov.
Mrkva – 50 gramov. Oplatí sa kúpiť už takú nakrájanú.
Judášove uši – 50 gramov. To sú také tie čudné hríby, dá sa to kúpiť v sušenej podobe. Pred použitím treba nechať postáť vo vode.
1 vajce, ale skôr sú lepšie dve a možno aj tri.
Sójovú omáčku (dáku kvalitnejšiu, veď to varíte pre seba).
Čili, soľ, ocot a samozrejme Solamyl, lebo v ňom spočíva tajomstvo jedinečnej chrchľovej konzistencie.

Samotná varba spočíva v tom, že dáte variť asi tak liter vody. Medzičasom sa pustíte do krájania a všetko, čo máte, nakrájate nadrobno. Judášove uši môžu byť troška väčšie kúsky, mäso dobre vyzerá, keď je na tenké slajsíky, vajcia krájať netreba. Ak si pri tom ufiknete kus prsta, nezúfajte, len ho potom dokrájajte rovnako nadrobno ako ostatné mäso.

Všetko to nahádžeme do vriacej vody a necháme variť. Začne sa robiť pena, ak vám pripadá nechutná, môžete sa pokúsiť ju z povrchu odstraňovať, my to riešime chvíľkou intenzívnejšieho miešania.

Keď máte pocit, že všetko je dostatočne uvarené, zoberte sójovú omáčku a lejte. Pokojne aj polovicu fľaštičky, teda ak ste nekúpili trojlitrové rodinné balenie. Nasledujú vajcia. Najskôr rozbiť, potom vyliať do misky, tam rozšprudličkovať, naliať do hrnca k ostatnému a rýchlo zamiešať, aby sa pekne rozdistribuovali naprieč celým dielom.

Nasleduje najdôležitejšia časť – dochucovanie. Vezmite ocot, čili a soľ a lejte, resp. sypte. Tu treba poctivo ochutnávať, ale skúsenosť vraví, že menej nie je viac, ba naopak, viac je viac. Až to bude mať chuť, ktorú od ostrokyslej očakávate, rozmiešajte si Solamyl v troške studenej vody a šup tam s ním. Pokiaľ je málo chrchľová, pridajte ešte jednu dávku a nemusí byť ani až tak dobre rozmiešaná. Posledných pár minút varenia, možno troška sladkej červenej papriky pre farbu a hotovo.

Výhodou ostrokyslej je, že na druhý deň chutí ešte lepšie a takej fajnej štvordňovej sa už vyrovná máločo.

Dobrú chuť.