Ťažké otázky rieši dnešná veda

Koľko percent žien bude robiť v tíme na tomto projekte? Koľko percent z nich je v riadiacich funkciách? Takto nejako zneli dve otázky na úplnom konci dotazníka k žiadosti o prostriedky z nejakého eurofondu, ktoré nasledovali po pomerne vecných a odborných záležitostiach okolo projektu. Neviem úplne presne tú formuláciu, nemala som ešte takú smolu eurodotazník vypĺňať, zato môj priateľ áno.

Patrí k špičkovým vedcom vo svojom odbore a medzinárodný projekt, na ktorý práve zháňa peniaze, pripravuje s rovnako špičkovým vedcom z Karlovej univerzity v Prahe. Okrem neho budú v projekte pracovať ešte štyri ženy. Teda v tíme bude na projekte pracovať 67 % žien. Z toho 0 % v riadiacich funkciách. Pre úplnosť dlžno dodať, že zostávajúcich 33 % mužov v riadiacich funkciách je, a to v dosť vysokých. Ale to sa v dotazníku nikto nepýtal, ako keby to bolo samozrejmé. Pritom pokojne mohli byť všetci šiesti bez akýchkoľvek riadiacich funkcií, ako aj boli, keď pred pár rokmi pracovali na prvej fáze toho istého projektu.

Načo komu bude takáto podivná informácia, akú má vypovedaciu hodnotu a ako sa s ňou naloží?

Okrem toho, že nikoho nezaujímalo riadiace postavenie mužov, otázka neznela ani tak, či je tá riadiaca funkcia v konkrétnom projektovom tíme alebo kde. Nepýtala sa ani na stupeň – váhu tej riadiacej funkcie, či je to napríklad zástupca vedúceho oddelenia pozostávajúceho z troch ľudí, alebo je to rektor univerzity. Navyše pod riadiacou funkciou sa predsa dá rozumieť čokoľvek, aj niečo absolútne nesúvisiace s ich vedeckou činnosťou – hlavou vlastnej domácnosti počnúc, cez rôzne zodpovedné funkcie v športovom klube či charitatívnej nadácii, a riaditeľom zemegule končiac.

Otázka tiež neznela, koľko percent žien má vedecké hodnosti v odbore, ktorého sa projekt týka, ale riadiace – teda úradnícke. Mimochodom, i tu by tí dvaja hnusní muži viedli, lebo oni sú nielen vysokopostavení vysokoškolskí úradníci, ale aj profesori a ženy len docentky, dokonca jedna je len doktorandka!

Obaja muži na príprave toho projektu pracovali dlho, najviac času im však zabrali posledné dve otázky. Riešili ich celý víkend, niekoľkými telefonátmi medzi Prahou a Bratislavou. Čo s tým? Možno je to len nešťastne vymyslená formálna otázka, ktorá ide automaticky do štatistického spracovania, aby sa nejaká eurokomisárka mohla chváliť stúpajúcim počtom žien v riadiacich funkciách v jej rezorte a v prípade nepriaznivého trendu vymýšľať ďalšie podobne inteligentné otázky a opatrenia. Ale čo ak to je v celom dotazníku tá najdôležitejšia otázka, dôležitejšia ako to, čo výsledok celého projektu môže Európe priniesť? Majú napísať pravdu a riskovať, že dotazník dostane do rúk úradník/-čka, čo rád/rada pozitívne diskriminuje a preto nedostanú peniaze na pokračovanie projektu, do ktorého už všetci šiesti, aj tie štyri ženy bez riadiacich funkcií, vložili nemálo úsilia a vedeckého umu? Alebo majú zaklamať? Či dokonca pre úspech projektu formálne nejakú funkciu aspoň pre jednu ženu nájsť alebo vytvoriť?

Najzábavnejšie na celej tejto vážnej záležitosti je, že formálne sú síce obaja páni profesori vo vysokých riadiacich funkciách, ale odkedy zverili doktorandke isté právomoci a tiež odkedy ju poverili vybavovaním elektronickej pošty týkajúcej sa projektu, ujala sa riadenia tímových záležitostí s takou razanciou a prirodzenou autoritou, že z nej začínajú mať poriadne bobky. Všetci, nielen muži, aj docentky. Dievča má pred sebou veľkú budúcnosť a kariéru. Nie je ešte isté, či vedeckú, riadiacu však určite. Profesorom ostáva dúfať, že jedného dňa, keď bude zostavovať riešiteľský tím už ona sama, že v tom čase bude v dotazníku doplnená aj otázka strážiaca primerané percento riadiacich mužov v projekte. Alebo aspoň nejakej inej ohrozenej menšiny, v ktorej by sa páni profesori mohli nájsť.