A to už ste počuli, čo sa stalo?

Tento týždeň sa v médiách objavila nenápadná správa, že nejaký oficiálny činiteľ Policajného zboru z Bratislavy podal trestné oznámenie na denník Plus 1 deň za šírenie poplašnej správy. Trestné oznámenie na bulvárny plátok ma vždy poteší, pretože príde čas, keď hyenám aj u nás niekto konečne definitívne natrhne rozpočet nejakou poriadnou žalobou, ale tentoraz ide o prípad, keď škodoradostná duša stúpa až k samému vrcholu blaha.

Plus 1 deň sťaby sesterský projekt Plus 7 dní sa rozhodol ísť po krku Novému Času. Od začiatku zlé rozhodnutie, najmä s prihliadnutím k amaterizmu ľahko odčítateľnému už len zo zbežného pohľadu na titulku smutne čakajúcu za sklom trafiky, že si ju kúpi aspoň každý tretí z tých, čo svojimi peniazmi denne podporujú Nový čas. Ťažko na Slovensku nájsť dostatok bulvárneho materiálu, ktorý by uživil dva konkurenčné denníky a tak sa v Plus 1 deň rozhodli, že ich posledná šanca je v odlíšení sa. Tak dlho sa odlišovali, až sa minulý týždeň odlíšili definitívne. Dvakrát na titulku nahodili veľké písmená o zákernom škrtičovi nevinných žien vyčíňajúcom v Bratislave. Bolo mi to divné, pretože žiadne iné médiá to nespomenuli ani náznakom, Nový čas sa poctivo venoval najnovšiemu bulvárnemu hitu – mládežníckej pornografii, Kubáni tiež kvôli tomu z hôr nezliezol a seriózne médiá pre obávaného vrahúňa nenašli ani len zmienku v čiernej kronike.

Pointa celého úkazu sa vysvetlila vzápätí. Redakcia Plus 1 deň urobila dve titulky na základe mestského mýtu, hádam desiatky rokov starého, ktorý sa ešte aj dnes občas objaví niekde v spame. Klasický internetový hoax, akému dnes už neuverí ani systemák na Národnom bezpečnostnom úrade. Príhoda o milom mužovi, čo získa dôveru ženy, potom si jej chce sadnúť v aute za chrbát, vyľaká ju aj seba a pri úteku stratí kufrík, v ktorom sú nástroje tvoriace sadu „Praktický škrtič“, je rovnaká blbosť, ako čierne sanitky lákajúce malé deti na lízanky, alebo chlapík, ktorý si dal do úst žiarovku a nevedel ju vybrať. Že sa to v roku 2007 dostane dvakrát po sebe na titulku novín, kandiduje na oficiálne uznaný zázrak, ale očividne stalo sa.

Fakt by ma veľmi zaujímalo, čo bolo otcom a čo matkou tejto myšlienky. Nedokážem uveriť tomu, že v denníku, kde sú nejakí redaktori a nad nimi šéfstvo, môže niečo také vzniknúť omylom. Možnože mám málo fantázie, ale proste takého hlúpeho novinára, napriek tomu, že pracuje pre bulvár a to dokonca veľmi zlý bulvár, si predstaviť nedokážem. Skôr v tom vidím úmysel. Musíme prísť s niečím šokujúcim, rodiny na ulici nikoho netrápia, Boučkovej tehotenstvo by nebolo záživné, ani keby o sebe tvrdila, že je panna a ani len žiadna poriadna havária s aspoň pár desiatkami mŕtvych sa nepošťastila. A tak po chvíli pátrania na internete je zarobené na obsah na pár čísiel dopredu. Ak by prešiel škrtič, nasledovali by ostatné mestské mýty, internet je toho plný, namiesto redaktorov stačí zamestnať prekladateľov a niekoho, kto vie aspoň trošku formulovať. Trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy je, myslím, veľmi vhodnou odpoveďou, ešte keby sa to tak podarilo dotiahnuť do konca a niekto by dostal aspoň podmienku, bolo by veselšie.

Ale možno by nebolo pre majiteľov denníka zlé pouvažovať nad iným druhom podnikania. Reálne bulvárne noviny nech zavrú, aj tak to nevedia robiť a nech začnú vydávať otvorene fiktívne bulvárne spravodajstvo. Denník s vymyslenými udalosťami z domova aj zo sveta, žiadne trestné oznámenia, dole v tiráži bude napísané, že podobnosť s realitou je čisto náhodná, čo by bol zároveň aj jediný rozdiel oproti tomu, ako tie noviny vyzerajú dnes. Ak by sa ukázali dostatočne invenční, rád by som také literárne dielo v reálnom čase čítal. Každý deň desať korún za inú, niekedy horšiu a niekedy lepšiu verziu reality s vlastnými celebritami, nešťastiami aj úspechmi. Bola by to oveľa väčšia makačka, ako opisovať tlačové správy, ale možno by sa to oplatilo. Po pár rokoch fungovania by k tomu pribudli aj televízne správy a vznikol by celý alternatívny svet, niečo ako nekonečný televízny seriál, ale všetci by sme v ňom mohli žiť. Ak by vec dobre išla, fiktívne správy by zaujali viac ako realita a potom by už nebolo jasné, kto za koho kope. Plus 1 deň by sa stal mienkotvorným denníkom a vo svojej verzii sveta by si jeho redaktori každý rok udeľovali Pullitzerovu a niekoľko Nobelových cien. Majú pred sebou ešte dlhú cestu, ale zatiaľ by mohli začať tou jednou vetou do tiráže, aspoň by ľudia vedeli, s čím majú do činenia.