Čo urobíte s vaším osudom?

„Stretol som Joža,“ oznámil mi manžel. „Dáša zomrela. Pred polrokom. Na rakovinu.“

Pomalými pohybmi starého a unaveného človeka som sa posadila. Tých nepríjemných správ za minulý rok bolo akosi priveľa. Snažila som sa vybaviť si ju v mysli. Krásna drobná žena o pár rokov staršia odo mňa, určitú dobu sama vychovávajúca deti o čosi mladšie od mojej dcéry. Šťastne rozvedená s alkoholikom a neskôr začínajúca žiť nový život v inom kúte republiky s novou láskou. Vedela, čomu sa venujem, ale nikdy nechcela, aby som rozprávala na túto tému a už vôbec nie v súvislosti s jej neľahkým osudom. Akceptovala som jej rozhodnutie. Pamätala som si ju ako večne namrzenú, často nechápajúcu, prečo sa takýto život musel stať práve jej a niekedy som žasla nad tým, ako negatívne možno vnímať aj pozdrav želajúci pekný deň. Vlievala som jej ako priateľka aspoň trochu optimizmu, než sa naše cesty rozdelili.

Ako oznamovať zlé správy
Neuplatňujem numerológiu a tarot tam, kde ma o to nepožiadajú, tým, ktorí si to neželajú, ale často moje slová nepadnú na úrodnú pôdu ani v súvislostí s tými, ktorí ma navštívia, alebo ma oslovia prostredníctvom e-mailu.

„Ahoj, mam na teba prosbu, mamina mojej dobrej kamosky je na tom zle, vies sa pozriet, o co tam ide?“ našla som si v pošte ráno.

Cítila som naliehavosť situácie a aj keď som sa veľmi snažila, radšej som najskôr vybavila menej závažné správy. Akoby som snahou pomôcť jej narážala na neviditeľnú stenu a úsilie preraziť ju ma oberalo o všetky sily. Podobné stavy som zažívala ešte v čase, keď som spracovávala poradňu. Odpoveď na niektoré otázky šla sama od seba a na iné som výstižné slová popisujúce vnímanie energií cez dátum narodenia hľadala dovtedy, kým som sa jednoducho nerozhodla otázku zmazať. Tušila som, že ani túto udalosť nemôžem nijako ovplyvniť. Čím viac som však odkladala odpoveď na ňu, tým viac ma oblievala ťažoba. Zhlboka som sa niekoľkokrát nadýchla – vydýchla a zadala poskytnuté údaje do numerologického programu. Pocity bolesti sa zintenzívnili a nahrnuli sa mi slzy do očí. Fakty potvrdzovali možné naplnenie predtuchy. Siahla som po tarotových kartách a okrem toho, že jej osud môže zvrátiť iba lekárka, som sa z nich viac nedozvedela. Pocity bolesti, ktoré som vnímala, boli také silné, že aj tie krátke vety, čo som dala do e-mailu, ma stáli obrovské množstvo síl.

„Ahoj, rada by som vliala nadej, ale akosi mi nejde pisat iluzie... Nepreposielaj jej, co som napisala, prosim.“ Pripojila som ešte zopár slov, ktorými môže zmierniť veľmi problematický priebeh posledných dní života maminy bez toho, že by som drsne zobrala poslednú iskierku viery v jej uzdravenie.

Sami proti sebe
Nie každý človek, ktorému neodpoviem na jeho problém, je v bezvýchodiskovej a tragickej situácii, skôr ide o to, že slová nepočuje, ak nekorešpondujú s tým, čo by sa túžil dozvedieť. Myseľ a srdce otvorila priateľkina dobrá kamarátka, až keď po smrti duch jej mamy začal vyčíňať v byte a ona pochopila, že ju svojím žiaľom a želaním, aby ju nikdy neopustila, uväznila vo svete živých, kde bez telesnej schránky už nemá miesto. Až vtedy prijala jej stratu.

„Viem, keď sa stane niečo zlé v rodine, sníva sa mi to a potom mám strašné výčitky, že som to ja spôsobila,“ dýchla na mňa ďalšia klientka stredovekými predsudkami.

„Keď sledujete film v televízii, tiež máte pocit, že vy môžete za to, čo sa v ňom stalo?“ spýtala som sa jej.

„Nie,“ prekvapene na mňa pozrela.

Často nielen ženy potláčajú intuitívny potenciál krutosťou myšlienok obrátených voči vlastným pocitom, predtuchám, alebo víziám a blízke okolie ich zakódovaným strachom z nepoznaného v deštrukčnom spôsobe myslenia utvrdzuje. Je to iba prvá výzva na ceste rozvíjania šiesteho zmyslu.

Niečo za niečo
„Jedna známa ma požiadala, aby som povedala, čo vidím cez fotografiu ohľadne jej stratenej sestry,“ popisovala pani s darom jasnovidnosti. „Nedala som jej uspokojivú odpoveď. Videla som iba les a celé tri dni prežívala všetky jej pocity a myšlienky pred smrťou.

„Čo vám dala za to, že ste sa naladili na jej sestru?“ spýtala som sa.

„Nesmiem sa tomu venovať za peniaze,“ ohradila sa.

„Vy ste jej poskytli informácie cez svoj dar, aký dar vám dala ona, aby ste sa odstrihli od nej, od jej želania, aby ste jej vyjavili viac?“ spomenula som si na film Takmer dokonalý zločin s Cate Blanchettovou, ktorá v ňom hrala jasnovidku. „Stačia kvety zo záhrady, ktoré s láskou pestuje, lístky do divadla, čo dostala od zamestnávateľa, alebo niekedy obyčajné ďakujem. Poďakujú sa vám?“

„No, áno,“ odpovedala váhavo. „Keď ja nikdy neviem, čo uvidím. Minule za mnou prišla suseda a pýta sa ma, že prečo má taký ťažký osud. Uvidela som vojaka, ako znásilňuje ženu a ona mi potvrdila, že hovorím o jej babke. Ako to spolu súvisí?“

Koláč rozkrojený na tri diely
Osobnosť je ovplyvnená z jednej tretiny genetickou informáciou, ktorá už na fyzickej úrovni náchylnosťou k chorobám prezrádza skrytý vplyv predchádzajúcich generácií, druhú tretinu predstavuje prostredie, v ktorom našu individualitu formujeme a nakoniec je vyjadrená karmou, resp. osudom, ktorý sme si v čase pred narodením zvolili a jej záznam je zakódovaný v dátume narodenia. Prax mi overila, že u jednotlivých členov rodiny sa opakujú rovnaké prvky v dátume narodení a dávajú určitý konkrétny potenciál, lenže ten mnohí premrhajú tým, že často nerobia, čo by chceli a naopak – robia, čo nechcú a následne nenapĺňajú vlastný život, ale preberajú na seba cítenie a konanie osôb z rodinného systému, siahajúce neraz aj do niekoľkej generácie. Na často nevedomej úrovni v mene slepej lásky k rodine zdieľajú ich nešťastie, preberajú nedokončené úlohy, zodpovednosť za chyby, ich viny a potom trpia chorobami, depresiami, náchylnosťou k nehodám, alebo zlyhaniami na rôznych úrovniach.

Aj suseda jasnovidky sa rozhodla trpieť za svoju znásilnenú predchodkyňu v rodovej línii, ktorá ako slobodná mamička takmer pred sto rokmi určite ľahký život nemala, a svojím bolestným osudom poukazovať na to, aká krivda sa im v rodine stala. Minulosť sa zmeniť nedá a trpieť za osud niekoho iného nie je riešením. Až pochopenie a uvedomenie si týchto vplyvov jej umožní začať slobodne žiť a rozvíjať sa.

„Zistite si, po ktorom predkovi ste zdedili svoj dar a čo to pre vás znamená,“ navrhla som jej nakoniec.

Ďakujem, zmenili ste môj život k lepšiemu
Sama pre seba som si položila otázku. Koľko klientov mi prišlo poďakovať za informácie, ktoré som im podala a zmenili ich život? Odpoveď som nenachádzala. Spomenula som si na rozvádzajúceho sa kamaráta, ktorý mi šplechol do tváre: „Veď ty si vyberala najlepší dátum na svadbu v roku a pozri, ako to dopadlo.“ Nepamätal si už na moje slová o rozdielnosti ich pováh a nutných kompromisoch v určitej sfére, len hľadal vinníka pre ľahšie rozplynutie bolesti z rozchodu. Spomenula som si na staršieho pána, ktorý mi vyčítavým tónom riekol: „Povedali ste mi, že žena bude zdravá a jej zistili rakovinu.“ Nie, nepovedala. Je náročné byť poslom zlých správ, tak som sa správala ako hráč šachu a nechápavému spoluhráčovi naznačila MAT na tri ťahy. Len som slovíčko MAT nahradila slovným spojením „je tu nádej v súvislosti so zdravím“ a pripravila ho n

Zlatica Mokráňová  viac od autora »
Vaše reakcie [10]