Štyri pop-jazzové perly so saxofónom

S hudobným vkusom sa mení aj obľuba hudobných nástrojov. Dnes mi už aj samému pripadá zvláštne, akej obľube sa v polovici 80. rokov tešil napríklad zvuk saxofónu. A to nehovorím o jazze, kde saxofón dodnes kraľuje (aj keď jeho kráľa, Michaela Breckera, sme nedávno oplakali a pochovali), ale o normálnom pope, a dokonca i rocku. Dnes si už saxofón v rockovej a popovej muzike veľmi neviem predstaviť.

Sú však hudobníci, ktorí stoja kdesi na pomedzí. Ešte to nie je jazz, no už to nie je ani ten obyčajný tuctový pop. Zoberte si takého Kennyho G. Kenny G však nie je žiadny solitér, ktorý by vznikol sám od seba. Chvejivý štýl tohto osamostatnivšieho sa člena fusionovej kapely The Rippingtons bol vytvorený marketingovo, aby na trhu zaplnil dieru po populárnom Groverovi Washingtonovi, Jr., ktorý v roku 1999 podľahol infarktu.

Aj osem rokov po smrti patrí Grover Washington, Jr. k najpopulárnejším hudobníkom žánru ľahko počúvateľného pop-jazzu. Jeho štyri albumy, ktoré sú k dispozícii na stiahnutie na stránkach T-station, patria k tomu najlepšiemu, čo za svojho relatívne krátkeho, no plodného života nahral.

Paradise (1979) – Washingtonov debut na labeli Elektra po tom, čo strávil desaťročie v stajni CTI. Skvelé muzikantské výkony, akurát málo zapamätateľných melódií. Všetky skladby tentoraz pochádzajú z domácej dielne, chýba nejaká silná košatá skladba ako na nasledujúcich umelcových albumoch.

Come Morning (1981) – na môj vkus možno priveľa programovania a syntetických zvukov, ale taký bol celý prelom 70. a 80. rokov. Očarenie novými technológiami, zavedenie revolučného rozhrania MIDI, opojenie elektronickými perkusiami. Pre mňa pekná spomienka na časy, keď som tiež hral v kapele a šetril si na bubny Simmons.

The Best Is Yet To Come (1982) – obsahuje rovnomennú pesničku, ktorá bola svojho času veľkým hitom v soulových rebríčkoch v USA, azda aj vďaka vokálu Patti LaBelleovej. Mňa však oveľa viac zaujala nádherná balada Things Are Getting Better, ktorú zaspieval vtedy ešte len začínajúci Bobby McFerrin.

Inside Moves (1984) – je jediným Washingtonovým albumom v období 1982 – 1986 a okrem saxofónu je tu dominantný aj vokál. Zhostil sa ho svojím charakteristickým basom Jon Lucien a priestoru dostal možno až priveľa, na úkor subtílneho zvuku Washingtonovho alt saxofónu a sopránky (5 spievaných piesní z celkovo 7).

Všetky albumy od Grovera Washingtona si môžete stiahnuť tu!