Spomienky na budúcnosť

V centre príbehuZvieracej kazajky je Jack Starks (Adrien Brody), veterán vojny v Perzskom zálive, ktorého zranenie hlavy odsúdilo do polohy duševného mrzáka. Nevie naisto, čo je realita, presnejšie povedané, nevie dokázať skutočnosť istých veci, a tak skončí s vraždou policajta na krku zatvorený v blázinci. Tu ho miestny felčiar podrobuje nie celkom typickej liečbe, počas ktorej pacienti bezmocne zviazaní v kazajkách trávia hodiny v márničných boxoch. Čo na niekoho pôsobí klaustrofobicky a nepredstaviteľne, na duševne chorých má údajne blahodárny účinok. Niečo pravdy na tom možno bude, pretože Jack má počas pobytu v „truhle“ zvláštne vízie z budúcnosti, ktoré sú až znepokojivo blízke realite a dokazujú, že je asi normálny.

Úvodné scény kombinujúce reálne vojnové zábery zo začiatku deväťdesiatych rokov a príbeh hlavnej postavy sú priam psychedelickou kolážou snažiacou sa rozprávať viac obrazom než replikami postáv. Režisér John Maybury tu nasadí šialené tempo, ktoré, našťastie, po chvíli opadne, aby uvoľnilo priestor príbehu. Ten však tiež nie je príliš všedný. Jackove vízie sa odohrávajú na Vianoce roku 2007, čiže sa ešte nestali ani v našej realite. Polovicu svojho života trávi v blázinci, druhú zase v budúcnosti po boku ženy, ktorú kedysi spoznal ešte ako malé dievčatko, a teraz s ňou spáva. Zamotaný príbeh, ale našťastie v ňom neveľmi škrípu časové paradoxy, takže je prijateľný aj ako zástupca tzv. soft sci-fi, subžánru, v ktorom nefiguruje futuristická technika. Ak budete Zvieraciu kazajku vnímať len ako drámu s romantickým podtónom, tiež bude dobre. Jediným problém bude, že Zvieracia kazajka všeličo pripomína, od Preletu nad kukučím hniezdom (r. Miloš Forman, 1975) až po Dvanásť opíc (r. Terry Gilliam, 1995). Ale tomu by som v dnešnej dobe veľkú váhu nepripisoval. Už raz videné motívy či scény vyvažuje najmä casting a invenčná, často intímna kamera snímajúca detailné časti tvárí hercov.

Keby snímka vznikla bez známych hereckých tvári, možno by obehla niekoľko festivalov a potom zapadla. Takto je vďaka Adrienovi Brodymu, tomu chlapíkovi, ktorý pri preberaní Oscara za Pianistu vtisol francuzáka Halle Berryovej, čo mu doteraz závidím, vynikajúcim zážitkom a dostala sa do širšej distribúcie. Po Brodyho boku nezaostáva ani omladený Kris Kristofferson, Keira Knightleyová a najmä excelentný nový Bond – Daniel Craig. Spočiatku som sa až zdráhal uveriť, že je to naozaj Craig, pretože jeho neurotický strhaný prejav je na míle vzdialený od chladného agenta. Jasné, snímka stojí predovšetkým na Adrienovi a v roku jej vzniku ešte nie tak celkom anorektickej Keire, ale Craig to so svojimi cca štyrmi scénami naozaj vyhral.

Zvieracia kazajka je netradičný film, ktorý sa vzpiera jednoznačnému výkladu. Hoci počas deja dostávame indície, že na rozprávaní hlavného hrdinu bude niečo pravdivé, celkové vyznenie filmu ma na prvý pokus voviedlo do rozpakov. Je to jednoducho snímka, ktorú si treba pozrieť ešte raz, aby ste mohli pouvažovať nad všetkými jej aspektmi. A to je len dobre, pretože nielen banálnymi filmami na jedno pozretie je človek živý.

Zvieracia kazajka, The Jacket. USA – Nemecko 2005, 103 min.

Réžia: John Maybury
Scenár: Massy Tadjedin
Kamera: Peter Deming
Hudba: Brian Eno
Hrajú: Adrien Brody – John Starks, Keira Knightleyová – Jackie Priceová, Kris Kristofferson – Dr. Thomas Becker, Jennifer Jason Leighová – Dr. Bethy Lorensonová, Daniel Craig – Rudy Mackenzie, Brad Renfro – cudzinec