Čítaním pornografie k vyššiemu dovzdelaniu

Aká bola vaša doterajšia predstava o ceste mužských spermií k ženskému vajíčku v priebehu oplodnenia? Niečo ako v tých reklamách na prezervatívy? Teda že sú to akési preteky po rovinke či v relatívne širokom tuneli a najrýchlejší a najvytrvalejší bežec vyhráva, teda oplodňuje vajíčko?

Tak si tú predstavu budete musieť dosť výrazne poopraviť.
Spermie totiž nebežia šprint ani maratón, ale podstupujú v členitom teréne plnom prekážok tvrdý niekoľkodňový boj o víťazstvo, plný vojenskej taktiky a politickej stratégie. Čo je však najdôležitejšie, nie je to žiadna homogénna zmes šprintérov, ale veľmi premyslene hierarchizované vojsko s rôznymi typmi vojenských jednotiek, ktoré mužské telo vysiela do boja v špecializovaných zoskupeniach podľa situácie na bojisku.
Najmenšie mužstvo, len asi jedno percento celého vojska, tvoria práve naši známi štíhli šprintéri-dobyvatelia, ktorí majú jediné poslanie: doraziť k vajíčku, oplodniť a zvíťaziť. Najviac vojakov mnohomiliónovej armády tvoria nepodarky a ťažkoodetí obrancovia, odsúdení na vytváranie pasívnych prekážok a zátarás útočníkom cudzích vojsk. Tretiu skupinu tvoria zabijaci, ktorí ostražito hľadajú protivníkových dobyvateľov, bojujú s nimi tvárou v tvár, či lepšie povedané hlavou proti hlave, a likvidujú ich otravnými látkami, ktoré so sebou nesú, aby napokon, po vystrieľaní zásob jedu, umreli v smrteľnom spojení s nepriateľom.
A ako by už toto nebolo dosť komplikované, do hry vstupuje ešte tretia, urputne bojujúca strana, ženské telo, ktoré taktizuje s prekážkami, spomaľuje a urýchľuje vybrané spermie hlienom a kalkuluje s časom, kedy vyslať vajíčko v ústrety vhodnejšiemu dobyvateľovi.

Na mieste sa zdá byť otázka, či sú všetky ženy pobehlice, ktoré kade chodia, tade súložia, naberajú spermie rôznych ochotných mužov a potom ich nechajú v svojom tele bojovať? Otázka však na mieste nie je, pretože príroda nemoralizuje, iba sa vysporadúva s realitou, ako najlepšie vie. Hovorí sa tomu evolúcia. A ak sa evolučne vyvinul práve takýto komplikovaný systém selekcie vhodnejších génov, nemusí to byť celkom náhoda.

Gény sú generáli, muži a ženy ich vojská.
Pozrime sa na to od Adama. Teda radšej od Darwina, resp. rovno od Dawkinsa. Dnes už hádam ani najpovrchnejšiemu čitateľovi bulváru a lajfstajlu nie je neznáma teória sebeckého génu a slepého hodinára, podľa ktorej telá nie sú elegantné a dokonalé stroje navrhnuté akýmsi hodinárom, ale funkčné zlepence vytvorené nekonečným radom drobných tápavých pokusov a variácií zapríčinených náhodnými genetickými mutáciami. Evolucionista Matt Ridley, ktorý študoval zoológiu u Dawkinsa, dotiahol túto učiteľovu teóriu ešte ďalej. V knihe Červená kráľovná tvrdí, že evolúcia človeka až do štádia vysokointeligentého živočícha s neprirodzene prerasteným mozgom súvisí najmä s bojom pohlaví a nekonečnými pretekmi v zbrojení medzi nimi. Gény sú generáli, ženské a mužské telá a mozgy sú ich vojská, ktoré viac či menej poslušne plnia generálske rozkazy.

My máme svoj rozum a cit, ale gény majú svoje metódy.
Preskočím nudné vysvetľovanie a dokazovanie, berte to sprosto ako fakt, alebo si prečítajte Červenú kráľovnú, ale práve cez Ridleyho sa dostaneme aj k tomu, že desať (podľa niektorých prameňov až štyridsať) percent detí nie je potomkami svojich otcov, teda nič netušiacich mužov, ktorí ich vychovávajú. Tiež sa cez neho dostaneme k vysvetleniu, prečo žena s oveľa väčšou pravdepodobnosťou počne pri príležitostnej nevere ako pri pravidelnom styku so stálym partnerom. Rozumom a srdcom si môže vybrať starostlivého muža, ktorý vybuduje pevné zázemie a domov pre ich spoločné deti a neutečie za prvou sukňou, ktorú stretne, ale keď príde ovulácia, zrazu ju niečo núti vyhľadávať sex s prelietavým zvodcom. Morálka, slušnosť, láska, všetko je proti, ale gény majú svoje tisícročiami overené metódy, ako nás prinútiť množiť sa. Teda množiť ich, gény. Žena, ak podľahne volaniu prírody, z toho bude mať možno do smrti výčitky svedomia a strach z odhalenia, ale gény jej detí, ktoré obsahujú polovicu génov ich „zvodného“ otca, budú mať väčšiu šancu ďalej sa reprodukovať. A samozrejme, jej gény sa zvezú spolu s nimi.

Scény z manželského aj nemanželského života
Ak ste prijali tieto teórie aspoň ako vysoko pravdepodobné, potom nebudete mať problém stráviť všetko, čo vám naservíruje Robin Baker v pozoruhodnej knihe Válka spermií. Kniha bola napísaná pred desiatimi rokmi a vzápätí sa dočkala aj českého prekladu. Teraz vyšla v reedícii a ak ste sa k nej doteraz nedostali, máte novú šancu čítať si po večeroch pikantné príbehy blížiace sa k pornografii a ešte mať pri tom pocit, že sa vedecky vzdelávate. Nudiť sa rozhodne nebudete, pretože tento text má nadhľad, vtip, nezaujatosť aj literárne kvality.

Pomerne objemná kniha obsahuje 37 scén zo života ľudí, v ktorých autor veľmi otvorene až naturalisticky opisuje, čo ženy a muži robia, čo si myslia, čo vedia a čo sa nikdy nedozvedia pred, pri aj po rôznych sexuálnych činnostiach. Manželský sex, milenecký sex, skupinový sex, swingers party, bisexuálny a homosexuálny sex, masturbácia, antikoncepcia, pornografia, deflorácia, orálny sex, erotické sny aj niektoré nie celkom bežné sexuálne praktiky, to všetko sa v scénach premelie. Keď už máte pocit, že detailnejší pornografický záber scény sa urobiť nedá, príde prestrih a my sa prenesieme do mikroskopického sveta a fascinovane pozorujeme pohyb spermií a vajíčok a autorove komentáre, čo sa deje a prečo.

Kniha je napísaná veľmi sugestívne a sebavedome. Nikde nenájdete zmienky o tom, ako na svoje tvrdenia autor prišiel, na základe akých výskumov a s akou pravdepodobnosťou si to či ono dovolí tvrdiť. Môžete len brať, alebo nechať tak. Alebo si zobrať to, čo sa vám zdá ako rozumné a pravdepodobné a preskočiť to, čo už presahuje vaše schopnosti pozerať sa na všetko z nadhľadu. Ten sa udržuje dosť ťažko, lebo čitateľ sa nevyhne tomu, že začne o svojich vlastných skúsenostiach rozmýšľať optikou autora. Nevyhol sa tomu ani prekladateľ Ivory Rodriguez, ktorého pôvabný doslov rozhodne stojí za prečítanie.

Osobne som autorovi verila najmä vtedy, keď sa jeho krkolomné teórie približovali k tomu, čo na rozdiel od neho veľmi podrobne a seriózne vysvetľuje a aj dokladá faktami Matt Ridley v Červenej kráľovnej. O princíp Červenej kráľovnej sa opiera napríklad aj jeho vysvetlenie, prečo – ak ženy tak rady podliehajú zvodcom – vôbec existujú aj opačné typy mužov, dobrých a verných manželov. Prečo nie sú všetci len promiskuitní zvodcovia. Červená kráľovná je metaforou princípu vyváženosti. Príroda má rada rovnováhu. Ak nejaké správanie či črta prestane byť v prírode vo vyváženom množstve a premnoží sa, prestane byť výhodné. Výhodným sa stane správanie opačné. A tak sa postupne všetko opäť dostáva do krehkej rovnováhy. Netreba teda zúfať, ak patríme ku skupine, ktorá pôsobí menej atraktívne. Je to relatívne a dočasné.

Robin Baker: Válka spermií
Preklad Ivory Rodriguez, vydalo vydavateľstvo JOTA 2005, druhé vydanie.
Knihu na recenzovanie poskytlo virtuálne kníhkupectvo Martinus.