Divotvorný balkánsky elektronický hrniec

S mojou záľubou vo folklóre, a to nielen slovenskom, sa často cítim v kruhu svojich nefolklórnych kolegov a priateľov počúvajúcich celkom inú hudbu ako vydedenec. Nezdieľajú so mnou nadšenie, keď začujú cimbal či nineru a ubolené grimasy dokážu vystrúhať už len pri slove dychovka. I keď vlna world music a temperamentné balkánske ľudovky za posledných desať rokov mierne vylepšili obraz folklóru v očiach zarytých nefolkloristov, s väčšinou mojej fonotéky u nich jednoducho nepochodím.

Ako vydedenec sa však cítim aj medzi pravými nefalšovanými folkloristami, z ktorých mnohí neznášajú rôzne súčasné fúzie folklóru a modernej hudby. Niežeby to boli nejakí puristi, čo uznávajú ako folklór len to, čo nie je na javisku, teda to, čo nie je nijako spracované pre diváka, resp. poslucháča. Ide skôr o ľudí, ktorí chápu ako čistý folklór niečo, čo tu má štyridsaťročnú tradíciu v podobe známej z produkcie folkloristických zoskupení a odvtedy sa to nijako a nikam nevyvíja.

Mám to ťažké s mojou záľubou v nových a živo sa vyvíjajúcich formách spracovania folklóru, v muzikantoch, čo sa neboja zobrať si z pôvodného folklóru len to, čo sa im hodí do ich elektronického krámu a zvyšok bez bázne a hany zahodiť. Našťastie mám zopár spriaznených duší, čo majú podobné hudobné úchylky ako ja. A tí mi z času na čas podstrčia pod nos niečo, čo prekvapivo zaúčinkuje v oboch znepriatelených táboroch.

Na konci minulého roka niečo také vyšlo a vďaka Wegartu sa dostalo aj na slovenský trh. Album sa volá Electric Gypsyland 2, vydal ho renomovaný belgický label Crammed Discs a ako napovedá číslovka v názve, ide o druhé pokračovanie mimoriadne úspešnej jednotky. O jednotke písal v roku 2003 ešte v inZine Daniel Baláž a keď už aj on, čo pri slove folklór dostáva slabší astmatický záchvat, zobral na milosť etno, tak to teda muselo byť fakt dobré! A dvojka je ešte lepšia. Je uhladenejšia, premyslenejšia, predsa len vidno, že od prvotných pokusov vtipne remixovať balkánske dychovky a cimbalovky sa toho už mnohí odvážni miešači veľa naučili.

Čo všetko na CD nájdete? Electric Gypsyland 2 je kolekcia reinterpretácií skladieb balkánskych cigánskych kapiel Taraf de Ha?douks, Koçani Orkestar a Mahala Ra? Banda v podaní známych fuzionistov – Balkan Beat Box, Oi Va Voi, Smadj, Shantel, niekoľkých zástupcov novej balkánskej klubovej scény – DJ ClicK, Forty Thieves Orkestar, Gaetano Fabri, Russ Jones, Russendisko, a zopár neočakávaných prispievateľov pochádza z úplne odlišných hudobných oblastí – Tunng, Animal Collective, Nouvelle Vague, Cibelle, 43 Skidoo feat. Susheela Raman, Buscemi a ShrineSynchroSystem, plus viacerí hosťujúci muzikanti z Európy, Turecka či Afriky.

Každá skladba je iná. To, čo ich spája, sú len notoricky známe kúsky balkánskych motívov. Zatiaľ čo názvy pôvodných balkánskych kapiel, ktorých najlepších dvanásť skladieb nájdete na pribalenom bonusovom CD v origináli, sú mi dostatočne známe, mená ich upravovateľov sú pre mňa úplná španielska či skôr balkánska dedina. Z ich predošlej tvorby poznám len Cibelle, miešajúcu brazílsku hudbu, pop a elektroniku a úžasnú francúzsku kapelu Nouvelle Vague, ktorá hrá hity 80. rokov v štýle bossa-nova. Primiešanie ďalšej ingrediencie – Balkánu – do ich eintopfov je skvelé. Príjemným prekvapením sú (aspoň pre mňa, laika) prvé dve skladby od elektrofolkových Tunng a belgického dancefloorového DJ Buscemiho. Zvlášť Buscemi z notoricky najznámejšej vypaľovačky od Kocani Orkestara urobil priam magickú hudbu, pri ktorej sa vám pred vnútorným zrakom odvinie celý život ako film.

Pri tomto divotvornom elektronickom cigánskom hrnci je celkom jedno, či vám viac hovoria mená pôvodných kapiel, alebo mená ich odvážnych spracovateľov. Na testovacej vzorke mojich priateľov z oboch znepriatelených táborov som si overila, že chutí skvelo.

Rôzni interpreti: Electric Gypsyland 2
Crammed Discs * Cramworld | 2006 | 2 CD