"Normálne" je veľmi chúlostivé slovo

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Chce odo mňa dieťa
Moja priateľka je strašne fajn, ale v poslednom čase túži otehotnieť a stále mi to naznačuje, trebárs len žartovne, ale je toho na mňa už trochu veľa. Ja ešte deti neplánujem (však keby som plánoval, tak samozrejme len s ňou) a chcem, aby sme si ešte užili. Nenamietam trebárs nič ani proti normálnej romantickej svadbe, všetko urobím tak, aby bola so mnou šťastná a vedela, že svoj život si viem predstaviť len s ňou po svojom boku, ale deti by som zatiaľ neplánoval, pretože mám aj rôzne pracovné ambície, chceme cestovať, a s dieťaťom by sme takéto plány mohli rovno zahodiť, alebo prinajlepšom dlhodobo odložiť. Priateľka na mňa začína vyvíjať dosť výrazný tlak, občas ju nepoznávam, a aj pri sexe musím byť ešte opatrnejší ako inokedy, lebo ona sa už ocitla v nejakom čudnom ošiali. Čo mám robiť?
Evan, 28

Škoda, že nepíšete, koľko rokov má Vaša priateľka, ale podľa Vášho veku usudzujem, že tak okolo 25 môže mať. V takom veku sa u ženy občas neúprosne ozvú biologické hodiny a keďže aj Vy pre ňu asi predstavujete ideálneho partnera voľby a tešíte sa jej bezvýhradnej dôvere, je logické, že ste v jej očiach jediným potenciálnym otcom jej detí. Situácia je naozaj nahnutá. Jediné, čo môžete urobiť zoči-voči žene, ktorá podlieha panike z tikajúcich biologických hodín, je pokúsiť sa dohodnúť s ňou a vyžiadať si odklad. :-) Vysvetlite jej svoje dôvody, prečo by bolo rozumné mať deti až neskôr, a ak ona naozaj ráta s Vami, mala by ich akceptovať. Len aby ste to neprepískli. Mužovi v päťdesiatke sa dieťa ešte stále plodí relatívne ľahko, žene v päťdesiatke sa však už rodí dosť zle. Nehovoriac o vekovom rozdiele medzi rodičmi a dieťaťom. Urobiť si vlastného vnuka, to nie je bohviečo. Zodpovedné a včasné splodenie dieťaťa vám síce obom totálne zmení život a odplaví preč veľa z vašich plánov a predsavzatí, prídu však nové veci, iste rovnako krásne a zaujímavé, ak nie krajšie a zaujímavejšie. Osobne s tým však nemám skúsenosť. Pokiaľ som dobre informovaný, tak som sa zatiaľ biologickým otcom nestal, a to vcelku vedome a plne v súlade so životnou filozofiou, ktorú som celé desaťročia vyznával. To sa teraz možno časom zmení, pretože som už morálne spracovaný mojou ženou. Žiadny z mojich priateľov, známych a kolegov, ktorý splodil nejaké dieťa a pomáha sa oň starať a vychovávať ho, by už nemenil. Takže asi na tom niečo veľmi pozitívne bude, aj keď niekedy pri pohľade na davy cestujúcich či obsmŕdačov tiesniacich sa vo vestibule bratislavskej hlavnej stanice mám pocit, že ľudí je už až-až.

Sú úchylky normálne?
V poslednom čase sa nejedna sexuálna praktika, ešte donedávna považovaná za zvrátenú, prezentuje ako čosi úplne bežné a normálne. Taký análny sex alebo sado-masochistické hry sa ešte pred desiatimi rokmi nevyskytoval v žiadnej sexuálnej príručke (dokonca ani v ináč veľmi liberálnej Glynnovej knihe Sexuální praxe), dnes sa o nich píše v ženských časopisoch ako o čomsi úplne bežnom a normálnom. Príde takto onedlho na rad aj nekro-, zoo- alebo pedofília? Je to normálne? Čo si o tom myslíte?
Ivan, 35

Pýtate sa a vo svojej otázke ste použili slovo „normálne“. To je veľmi chúlostivé slovo. Najmä keď hovoríme o sexe. Ako iste viete, primárnou pohonnou látkou sexuálnych aktivít je tzv. pud zachovania rodu, teda rozplodzovací pud. Z tohto úzkeho hľadiska by sa za nenormálnu dala považovať akákoľvek sexuálna aktivita, ktorá priamo nesmeruje k oplodneniu ženy a narodeniu potomka. Je to hľadisko, ktoré dodnes zastávajú niektorí krajne bigotní ľudia a podľa toho sa aj správajú. Nám ostatným iste neuniká, že sex a erotika majú aj výraznú funkciu v ľudskej kultúre a tiež súvisia s naším prežívaním, odovzdávaním a prijímaním emócií. Skrášľuje nám život a robí naše dni zábavnejšími a vzrušujúcejšími. Opačnou krajnosťou oproti bigotnému náhľadu je pohľad na sex ako nezáväznú záujmovo-oddychovo-športovú činnosť, kde sa akýkoľvek emotívny náboj striktne oddeľuje od genitálnej gymnastiky. Je v tom možno obsiahnutá aj akási podvedomá vzbura proti bohu a prírode – ako sa môžeme stretnúť napríklad u niektorých hrdinov literárnych diel markíza de Sade, ktorí napríklad ostentatívne odmietajú súložiť so svojimi partnerkami (či obeťami) ináč ako análne, pretože súložiť do vagíny im pripadá chrapúnske a príliš zvieracie. V zásade sa to, čo sa donedávna označovalo ako deviácie (úchylky), v dnešných časoch, takých ústretových voči akémukoľvek menšinovému správaniu, nazýva variantmi sexuálneho správania. Ide o to, že niektoré varianty sexuálneho správania sú častejšie, iné menej časté. Väčšinový spôsob správania máme vo zvyku označovať za normálny. To ešte neberie právo na existenciu iným spôsobom, pokiaľ nie sú v rozpore so všeobecne prijatými spoločenskými normami (ktoré, samozrejme, v prísnom súkromí nie je nevyhnutné striktne dodržiavať), či dokonca zákonmi. Aj tak im však často hrozí, že sa pri posudzovaní v danom spoločenstve dostanú mimo uznanú „normu“. Normy však, ako vieme, podliehajú historickému vývoju a niektoré posuny hodnotenia v priebehu dejín sú v tomto ohľade významné. Tak sa mohlo stať, že napríklad Vami spomínaný análny sex, ešte pred takými 15 rokmi vnímaný ako tajomné zakázané ovocie, sa dnes pretriasa na stránkach ženských časopisov alebo farebných magazínov pre pubertiakov ako čosi síce možno trochu náročnejšie na nácvik (na oboch účastníckych stranách sexuálneho konania), ale vcelku bežné.