Chuť po Tantum verde

Asi začínam byť stará, asi ako moja mama. Ona vždy hovorievala, že má najradšej jar a jeseň. Ja som vždy milovala zimu a leto. Kvôli lyžovaniu a plávaniu, snehuliakovi a nanuku, kalamite a tropickému úpeku. Možno to bolo kvôli prázdninám.

Na toto leto som sa ešte tešila s detskou naivitou. Čo dobrého teda prinieslo?

V prvom rade neznesiteľné teploty, pri ktorých puchnú členky a nedá sa spať. Ráno sa človek zobudí celý mastný, akoby ho v noci niekto celoplošne natrel maslom. Cez deň obieha jazerá, aby si na vybagrovanej hline na strmom kopci, ktorý z núdze považuje za pláž, v zvislej polohe oddýchol.

Celé mesto je rozkopané, ako veľká pasca na slnkom a lacným pivom unavených turistov. Len robotníkov to, zdá sa, baví. Nemajú problém veselo popiskovať alebo si nezáväzne pohonievať, keď sa okolo nich baby snažia precupkať v zabetónovaných balerínkach.

Aby to nebolo málo osobné, dostane každý v lete aj vlastných robotníkov. Počas leta vypučali v mojom okruhu tri nové domy. Otvorené okná, na ktoré som sa v zime tešila, ostali zavreté. Každý deň ma o pol siedmej ráno budila zbíjačka, výfuk z tatrovky alebo brúska. V priebehu dvoch mesiacov chlapi pohli so stavbou odnaproti tak, že mi ráno pozerajú do okna. Zbohom letné spávanie naholo, zbohom čerstvý vzduch. Všade je prach, hluk a priblblo sa usmievajúci robotníci. Verím, že s prvým mrazom budem slobodná.

Okrem robotníkov sú všade deti. Cikajú do bazéna na kúpalisku, vrieskajú pred domom a víťaznou disciplínou je nuda doma. Nová generácia detí uprednostňuje počas leta vysedávanie v blízkosti televízora a počítača. Keď sa im pred očami začnú robiť červené kruhy a rodičia si po mesiaci všimnú, že ich miláčik je biely ako cmar, skonfiškujú mu na pár dní playstation a vrazia do ruky loptu. Što takoje lopta, pýta sa šokovaný 6-ročný informatik. Ani za nič sa nechce vystaviť rizikám vonkajšieho sveta psov, mačiek, ufúľaných vrstovníkov, no aby empiricky vyskúšal čo lopta dokáže, tresne ňou o zem v obývačke, ktorá je presne nad mojou pracovňou. A potom ešte tisíckrát. Občas mám pocit, že deti sú doma pripnuté o radiátor a driblujú s olovenou guľou, ktorú majú na reťazi. Vďaka bohu za september a povinnú školskú dochádzku.

Na jeseni je, okrem pozastavenia stavebných prác a zmiznutia detí, veľa skvelých vecí. Napríklad burčiak, farebné listy, ktoré niektorých romantikov pohnú k srdcervúcim opisom, alebo zimné handry, v ktorých človek nemusí furt zaťahovať brucho. Skvelá je aj úvodná chrípka, ktorá si nás počká v prvú chladnejšiu noc. Sladká chuť po malinách a lete, povedal by klasik a melancholicky by zavzdychal uprúc svoj zahmlený pohľad k odchádzajúcim slnečným lúčom. Chuť po Tantum verde pri prvej angíne, hovorím ja a spokojne cmúľam svoju premiérovú jesennú pastilku.

Ďalšie články z pondelka 25. septembra 2006
Elena Akácsová: Návody na použitie muža
Peter Pišťanek: Máme povinnosť byť lojálni voči Západu?
Imrich Rešeta ml.: Klik alebo Cesta časom tam a späť