Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Jozef Václavek | 5.9.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Trošku logiky do toho umierania

Blank

jq_01Počas upratovania rukopisov na univerzite ste objavili svoj starý zapatrošený denník nazvaný Jewel Quest. Spomínate si na to, koľko času ste s ním strávili, ste si vedomý, koľko bohatstva vám priniesol, no pamätáte aj na to, že ste preň takmer prišli o zdravý rozum. A za to všetko môžu relikvie, o ktorých sa vám sníva, na ktoré myslíte pri jedle, pri kefovaní zubov, pri kakaní, pri čomkoľvek, čo vás núti k myšlienke, čo ste v živote dokázali. Na čo ste prišli, čo ste objavili a čo ostalo zahalené pod rúškom tajomstva. Neváhate preto ani minútu, denník beriete do rúk, otvárate ho a dobrodružstvo, na ktorého konci je chrám piateho slnka, sa môže začať. Tak nejako vyzerá úvodný príbeh logickej hry Jewel Quest. Ak vás zaujíma fantazijný svet kultúry Mayov a Harrison Ford v Indianovi Jonesovi sa vám zdá dostatočne sexi aj vo svojom veku, ste na správnom mieste. Zvlášť, ak uznáte, že občas to ide aj bez krvi, hlavostriel a zombíkov.

Musím sa priznať, že logické hry nepatria práve medzi moje najobľúbenejšie, hoci bez debaty patria k softvéru, ku ktorému rodičia či médiá nemajú žiadne výhrady. Ak by nejestvovali iné hry, hádam by sa za túto oblasť zábavného priemyslu postavili bijúc si do vlastných chlpatých pŕs, ženy nevynímajúc. Avšak to, že existujú tri dé akčáky, krváky a násilňáky, spôsobuje zaškatuľkovanie celej hernej spoločnosti a logiku budiace, myšlienky potrebujúce kúsky sa dostávajú na okraj pre všeobecnú nálepku Hry. Bez ohľadu na vlastné preferencie som sa však do Jewel Questu pustil s úvodnou myšlienkou, že je to jednoznačne hra pre baby, pre deti a že ma to dlho baviť určite nebude. Aj preto, lebo poznám logické hry a vždy ma na nich odrádzalo vedomie, že v Duke Nukem stačí páliť a myslenie si prenechám zase na iné, vhodnejšie miesto a čas. Lebo keď už hrať sa, tak nech je to o odreagovaní, o pohode, o uvoľnení hlavy, krku a dýchacích ciest. Nech nemusím rozmýšľať, koľko je dva plus dva, či aké karty asi tak má súper. Nech môžem len zostreliť zopár príšer, čo sú škaredšie ako ja. V Jewel Queste som príšery nenašiel. Ani jednu, ale pokračujem v hľadaní, lebo ma to chytilo a nechce pustiť. Nie, ako syfilis to nie je, naopak, celkom príjemné.

Od úvodu sa mi jednotlivé úrovne JQ zdali príliš ľahké, z informácií o hre som sa dozvedel, že má 180 úrovní a podujal som sa prejsť ich všetky. A veru, problémom velikánskym bolo (pre mňa) dostať sa do len polovice. Princíp JQ je jednoduchý, na hracom poli sa vám zakaždým náhodne rozmiestnia symboly, v JQ relikvie a vašou úlohou je spájať rovnaké tak, aby ste v riadku alebo v stĺpci mali tri vedľa seba (alebo nad sebou). Spájať relikvie môžete len tak, že vymeníte dve bezprostredne susedné (nie po diagonále) a symbol na novom mieste musí hneď tvoriť (aspoň) trojicu. V momente, keď relikvie takto spojíte, pozadie na daných políčkach zmení farbu na žltú (zlatú). Cieľom hry je takýmto spôsobom pozlátiť všetky políčka daného hracieho poľa. Keď sa vám to podarí, postupujete do ďalšieho levelu, ktorý bude, ako inak, náročnejší. Na splnenie úlohy máte časový interval, ktorý nie je prikrátky, no väčšinou je on tým dôvodom, prečo si danú úroveň zopakujete, alebo, nadávajúc, radšej zmeníte svoju aktivitu. S pokročilejšími levelmi vás postretne stále väčší počet relikvií, špeciálne symboly, ktoré musíte spojiť niekoľkokrát, či nie veľmi konvexné, nesymetrické hracie polia a podobne. Počas hry vám interaktívny sprievodca vysvetlí spôsob použitia každého prvku a obchádzky každej prekážky. JQ funguje na princípe profilov, keď teda prejdete určitý level pod vlastným menom, pri budúcom spustení sa dostanete automaticky k najbližšej úrovni. A je šikovný, ešte aj mňa zakaždým pekne privíta, reku že, vitaj Juk0.

jq_02Každá hra má bugy a nie je na tom inak ani JQ. V neskorších leveloch budete nútení napr. spájať symboly v úplne najprvšom riadku, do ktorého vám ďalšie padajú z neviditeľnej fronty. Práve to, že fronta je neviditeľná, spôsobuje, že na vysnívanú relikviu si počkáte poriadne dlho, a keďže nemáte možnosť ovplyvniť najbližšie padajúce prvky, za vaše hromženie občas môže JQ a nie slabšie logické uvažovanie. Ak som na začiatku spomínal príbeh, tak je nutné podotknúť, že ten zďaleka nie je prvoradým a ak si chcete iba správne poukladať nejaké tie symbolíky a potrápiť trošku vlastnú hlavu, medziúrovňové sekvencie môžete jednoducho preklikať a pokračovať priamo ďalšou časťou, vašu schopnosť doviesť hru do zdarného konca to neovplyvní. Rovnako úvodné úrovne nebudú od vás vyžadovať okamžité zverenie tela a duše hre JQ, tempo je od začiatku pozvoľné a vám bude stačiť klikať zaradom, ďalej postúpite v naivnej myšlienke, že hry takejto náročnosti zvláda váš sedemročný synovec.

JQ sa po uvedení do kategórie logických hier na našom portáli T-Station a v jeho službe Hry stal jednou z najobľúbenejších, najsťahovanejších a najhrávanejších hier. Pravdepodobne za to môže väčšia obľuba u ženského publika, ktoré často radšej siahne po logike namiesto nespočetných simulátorov umierania a vraždenia, dosiahnuteľných metódou Save/Load. Nejde o novú hru, nefičí na najnovšom hardvéri, netreba na ňu posledné ovládače, no napriek tomu máte JQ radi. Ak ste ho hrali, viete sami, prečo, ak nie, tak ho vyskúšajte. A schválne, pochváľte sa, do ktorého levelu ste to dotiahli.

Sťahujte a hrajte tu.


Ďalšie články z utorka 5. septembra 2006
Barbora Tinková: Keby bolo celý rok leto!
Eli Elias: Kapitola trinásta – Návrat strateného fotra alebo Ako presťahovať skriňu a neumrieť
Imrich Rešeta ml.: Animovaný kráľ roka parkuje v kine



Jozef Václavek  viac od autora »