Pilotom ľahko a rýchlo? Nie, práve naopak!

Za posledné roky sme na poli leteckých simulátorov výrazné otrasy nezaznamenali. Vyšlo zopár leteckých arkád, na ktoré si dnes už spomenie málokto. Jedinou výnimkou bol skutočne perfektný IL-2 Sturmovik. Ale čo s hráčmi, ktorí radšej lietajú na moderných strojoch? Až doteraz bol pre nich jedinou možnosťou starý Flanker 2.5 či Falcon 4.0. Z trónu ich svojho času chcel zosadiť práve dnes recenzovaný Lock On – Modern Air Combat. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, či sa mu to podarilo.

Lock On, podobne ako Sturmovik, vydala firma Ubisoft a v súčasnosti k nemu existuje datadisk Flaming Cliffs, prípadne sa dá zohnať kompletná edícia Gold, kde nájdete hru s datadiskom a opravnými patchmi, ktoré sú pre komfortnú hru dosť potrebné.

Po spustení hry na vás vyskočí nie príliš pekné hlavné menu, ktoré má však skvelý zvukový sprievod tvorený fragmentmi zo skutočnej rádiovej komunikácie v ruštine a angličtine, čo nemôže žiadneho pilota nechať chladným. Na výber máme štandardné možnosti ako kampaň, nastavenia, tutoriály, free flight s jedným zo šiestich pilotovateľných strojov. Hra ponúka štyri ruské stroje – MiG 29, Su 27, Su 33 a nakoniec ikonu studenej vojny, Su 25, a dva americké stroje, F-15C a A-10. Okrem toho hra ponúka encyklopédiu, kde sú opísané všetky stroje, s ktorými sa v hre stretneme, nielen lietadlá strán, ktoré sa účastnia konfliktu. Vzhľadom na rok vydania mohli byť 3D modely v encyklopédii spracované na oveľa vyššej úrovni, prípadne tam mohli dať fotky. Nebudem však do tejto veci rýpať, pretože encyklopédia tam ani nemusela byť, tak buďme vďační za to, čo máme.

Zdôrazňujem, že skutočne ide o simulátor, nie o leteckú arkádu, preto je vyslovene nutné prejsť si všetky tutoriály, ktorých nie je málo a nemôžem povedať, že by boli krátke. Na zvládnutie základov lietania ich treba absolvovať asi šesť, potom sú ešte tutoriály pre každý stroj, približne tri až šesť ďalších, v závislosti od stroja, kde sa vysvetľujú ďalšie prístroje. Toto môže byť pre mnohých hráčov nepríjemný fakt, sviatočných pilotov to odradí určite. Hra sa však dá dobre prispôsobiť aj pre menej skúseného pilota, a tak sa dá lietať s nekonečným palivom, „nekonečnými“ zbraňami, úplne zjednodušeným radarom a avionikou a nakoniec je tam možnosť nezničiteľnosti stroja. Priznajme si však: takto lietať je hanba.

Ak máte záujem, rezervujte si čas na učenie, nie je od veci robiť si poznámky, pretože hoci stroj ovládate joystickom, množstvo prvkov ostane na klávesnici. Ak však prejdete cez túto časť, čaká vás naozaj kráľovský pocit, keď so svojím oceľovým vtákom vzlietnete a pokúsite sa ovládnuť oblohu.

Na výber máte voľný let, misie a kampaň. Voľný let je dobrý na cvičenie ovládania, misií je približne 20 a obsahujú rôznorodé úlohy od patrolovania po útoky na pozemné ciele, ktoré sú podľa mňa najzábavnejšie. Najväčším lákadlom je predsa len kampaň, no tu prichádza menšie sklamanie, pretože kampaň nie je dynamická, ale iba sled naskriptovaných misií.

Ďalšiu možnosť predstavuje editor misií, ktorý sa podobá tomu, čo sme mali možnosť vidieť vo Flankerovi, ponúka však viac možností.

Hra podporuje už klasický multiplayer cez LAN alebo internet.

Objektívne zhodnotiť hodnovernosť letového modelu lietadiel nemôžem, predsa len to nie sú autá a let na týchto strojoch je mimo dosahu 99 % populácie, vyjadriť sa k tomu majú právo len skutoční piloti. Podľa môjho názoru piloti pri vývoji hry určite spolupracovali, preto verím, že autori pri zapracovávaní fyziky urobili maximum. Mne osobne sa lietalo príjemne, lietadlo reaguje na povely pekne, nie je to zase ten pocit ako v arkádach, kde už aj laik cíti, že takto sa lietadlo nespráva. V tomto simulátori, podobne ako v Sturmoviku, som mal skutočne z lietania pôžitok.

Grafické spracovanie si zaslúži pochvalu. Lietadlá sú vymodelované naozaj pekne a detailne, podobne sa autori vyšantili na modeloch lietadlových lodí. Mestá a krajina už trochu zaostávajú, ale stále vyzerajú obstojne a pri lete sa človek aj tak sústredí na prístroje a nie na okolitú krajinu. Vo veľkých výškach je to už úplne jedno. Musím ešte spomenúť efekty počasia. Prelet búrkou alebo štart pri západe slnka patria medzi silné zážitky. Žiaľ, celá táto nádhera sa podpisuje na pomerne krvavých hardvérových nárokoch.

Zvuková stránka hry je na úrovni, zvuky znejú prirodzene, zaujímavé je zapracovanie tresku pri prekonávaní rýchlosti zvuku. Rovnako poteší, že pri lete v ruských strojoch sú varovné signály nahovorené v ruštine, v prípade MiG 29, ktorý je tu v reprezentácii nemeckej Luftwaffe, sú signály v nemčine.

Lock On – Modern Air Combat je kvalitne audiovizuálne spracovaný simulátor moderných strojov, zapĺňajúci dieru, ktorá tu bola doteraz. Kto naozaj chce a prejde tutoriálmi, toho čaká kvalitný zážitok z lietania. Komu sa nechce, ten si prispôsobí náročnosť a letový model svojim požiadavkám a zalieta si takisto. Toto je silná devíza hry, osloví ako hardcore, tak aj menej hardcore letcov. Hra síce mohla ponúkať dynamickú kampaň a viac pilotovateľných strojov, ale nedá sa to hodnotiť ako výrazný nedostatok.

Ťažko povedať, či Lock On prekonáva Flankera, je však jasné, že je jeho dôstojným nástupcom.

Sťahujte a hrajte tu.

Ďalšie články z piatka 4. augusta 2006
Eva Borušovičová: Syndróm Palomy Picasso
Soňa B. Karvayová: Čaro nerozhodnutej polievky
Imrich Rešeta ml.: Tichý Američan brehy melie
David Reten: Víkendová akcia s Jackiem Chanom