Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Meluš | 21.2.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Stvoriteľ z Petržalky

Blank

petrzka_01Petržalku zasiahne výčnelok morského vzduchu. Rozhodnem sa vystúpiť zo statočného Ikarusu v strede zvyčajnej trasy skrz sídlisko a prechádzať sa pomedzi paneláky. V ovzduší je chvíľami cítiť náznaky leta, a pritom svieti zubaté februárové slnko, čo sa odráža v mlákach a od háld špinavého snehu. Kráčam po mokrých asfaltových chodníčkoch, pozerám do okien a predstavujem si osudy za nimi.

Sídlisko ako Petržalka je pre väčšinu jeho obyvateľov len strojom na bývanie, ktorý často prirovnávajú k nocľahárni. Niečo pravdy na tom je, ja sa však na poschodia panelových príbytkov pozerám aj cez vľúdnu, no eskapistickú a tak trochu naivnú optiku. Predstavujem si paneláky ako tisícky brlôžkov, ktoré pozostávajú z útulných kútikov obklopených obľúbenými predmetmi. Povysávané koberce či umyté podlahy a na nich stolíky s na dotyk príjemnými povrchmi a s monitormi pripojenými k výkonným počítačom, na ktorých bežia pohlcujúce programy. To všetko dokáže odviesť pozornosť od mono tónu každodennosti. Čas prestáva plynúť, problémy sa rozostrujú a ustupujú do pozadia.

Mám pocit, že bezútešnosť/strohosť sídlisk priam nutká k úniku z reality. Túto ich vlastnosť len zvýrazňuje dnešný význam intimity vlastného bytu. Ľudia okolo mňa sa náhlia, ledva sa navzájom vnímajú. Len sa rýchlo dostať dnu, zavrieť za sebou dvere do vlastného sveta.

Uniknúť do svojho vyhriateho brlohu.

Keď už som sa dostal k chuti a možnostiam unikať: nástroje na úniky z reality sú čím ďalej, tým výkonnejšie a pohodlnejšie. Reálnejšie. Priemysel postavený na zdokonaľovaní ilúzií sa snaží a mohutnie ako máloktorý iný v poslednom čase. Možno aj preto, že z unikania mimo reality je čoraz viac masová záležitosť.

Tímy vývojárov počítačových hier sa veľkosťou už poľahky vyrovnajú veľkým hollywoodskym projektom. Pri opise a propagácii svojich produktov používajú slová ako teologická skúsenosť či zmysel života a hráča prirovnávajú k stvoriteľovi.

Je pravdou, že žiadne iné médium neponecháva konzumentovi toľko možností vytvárať obsah samotného produktu. Znamená to väčšiu voľnosť, viac kompetencií. A nadšenie prekračovať hranice je zrejmé v takmer každej sieťovej hre. Napríklad v prvej masívnej on-line multiplayer hre, Ultima Online, si niektorí hráči otvorili virtuálnu krčmu, založili divadelnú spoločnosť a so svojimi avatarmi uvádzali Vianočnú koledu od Charlesa Dickensa.

Nedávno skončený The Entertainment Gathering, stretnutie veľkých mien zábavného priemyslu, len podporil a naznačil rozširovanie hráčskych možností vo vnútri počítačových hier.

Na konferencii vystúpil aj tvorca hry Sims Will Wright a hovoril o svojej netrpezlivo očakávanej hre Spóra. Hráči v nej budú zaľudňovať fiktívne planéty a mestá, ktoré sami vytvoria a stvoria. Spóra dovoľuje hráčom simulovať samotné tvorenie, počínajúc jednobunkovou formou života a siahajúc až po civilizácie schopné medziplanetárnych letov. Znamená to zásadnejší vplyv v prostredí, do ktorého unikám. Som tam viac dizajnérom než protagonistom.

Správanie podobné skupinke predvádzajúcej Dickensa vo fantasy hre pomáha počítačovým hrám vytvárať nový obsah a poskytuje ľuďom silnejší dôvod hrať. Sadnúť si za počítač. A záujem je, čo sa týka on-line hráčov, zásadnou premennou, pretože za vstup do alternatívnych realít sa platí mesačné predplatné. Normálny nájom, akurát tu je za dvere do iného sveta.

Wright popkultúrne poznamená, že hráč bude stále viac Georgom Lucasom než Lukom Skywalkerom. Ako by nemenovaný Viktor povedal o štvrť na štyri ráno, najbližšie vzdialené svety sú stále bližšie. Už si len zohnať výkonný a spoľahlivý hardvér, izbietku s tlmeným svetlom a dobrým soundsystémom a odísť do simulácie.

Predstava celých mesiacov, ba rokov strávených v hre sa pri pohľade na paneláky núka sama, aby som sa vrátil k mojej prechádzke. Obraz učupeného týpka neúprosne pohlteného v hre na povedzme dvanástom poschodí a kdesi v strede veľkého sídliska.

Prižmúrim oči a idem ešte ďalej, do čias, keď Petržalka bude módnym mestom duchov. Miestom, kam budú prichádzať realitou znudení ľudia a pripájať svoje vedomia do matrixov generovaných umelými inteligenciami a svoje schránky nechávať celé roky v stázových poliach inštalovaných v starých panelákových stavbách, zatiaľ čo konštrukty ich vedomí zažívajú neopísateľné dobrodružstvá v syntetických svetoch.

Nedá sa nič robiť, Petržalka je kult plný inšpirácie.



Peter Meluš  viac od autora »
Vaše reakcie [6]
:: Súvisiace reklamné odkazy