Urob si vlastný 115-megapixelový fotoaparát

I keď sa zdá, že zaklínadlom súčasnosti sú nové a novšie médiá, sem-tam si dakto spomenie aj na tie staré. Niekto by povedal, že ak už nie priamo mŕtve, tak prinajmenšom nemoderné.

Michael Golembewski zo Spojených štátov sa ako umelec a zároveň dizajnér hrá so starým hardvérom a s pomocou jednoduchých postupov stavia nástroje pre umelcov. Divné, ale nástroje. Jeho webová stránka Scannerphotography.com sa začína možnosťou poslať mu peniaze a pokračuje vetou Pred niekoľkými rokmi som si vyrobil prvý digitálny fotoaparát. Predstava na kolene zmontovaného digitálu pôsobí príťažlivo, priam steampunkovo. 
Ako tvrdí autor, na základe jednoduchej myšlienky, že skener je svojím princípom tiež prístroj podobný fotoaparátu, si zohnal lacný old school plochý skener, lepiacu pásku, kartón, plastikové šošovky a vybral sa naháňať pixely. To, čo spočiatku pokladal za dvojtýždňovú záležitosť, krátke cvičenie v Urob Si Sám poetike, ho prekvapilo nečakanými výsledkami v práci s pohybujúcimi sa predmetmi a časom. Prejdú viac než tri roky a Mike sa ešte stále pokúša: dosiaľ použil už vyše dvadsať skenerov a postavil desať verzií svojho hybridu.
„Namiesto zostrojenia aparátu, ktorý by napodobňoval funkčnosť tradičného foťáku, som zakopol o nový nástroj skúmajúci vzťahy medzi časom, pohybom a obrazom,“ napísal po tom všetkom na svojej stránke. 
Hoci po troch rokoch zdokonaľovania a dokonca vyučovania tejto techniky v Británii sú Mikeove fotoaparáty omnoho spoľahlivejšie, na ich výrobu stále používa obyčajnú lepiacu pásku, kartónové rúry a lacné ploché skenery. 
Na stránke visí technický postup, ako si digitálny fotoaparát zo skenera zostrojiť doma. Ako vôbec prehovoriť skener, aby sa rozprával s počítačom, správal sa ako fotoaparát a netváril sa urazene a poškodene, alebo aký softvér pri tom použiť. Konkrétnym výsledkom pokusov je galéria statických i animovaných čiernobielych obrázkov, rozdelená podľa námetov.

Ulice a v nich autá sťa tenučké plôšky z iného sveta. Kubistické mnohotváre. Ortuťovité dozvuky pohybu. Chris Cunningham či Aphex Twin by určite mali radosť z kvapalných, preliačených tvarov Mikových lo-fi animácií. Tieto deformácie sú podobné efektu vytvoreného pohýbaním papiera v kopírke počas kopírovania, akurát že tu sa vzťahujú na trojrozmerný priestor a ovplyvňujú iba predmety v pohybe. Sekundy sú zrazu plastelínové, nedá sa nič robiť, skener zo sekáča má inú mierku času. Vidí a vníma trochu čudne, ale nie je práve toto nebezpečne blízko modernému umeniu?

Ak vám to doteraz pripadalo ako ťažká amatérčina, opýtajte sa ho na technické parametre jeho fotoaparátov. Pri maximálnom rozlíšení má obrázok odfotený skenerom viac než 115 megapixelov. Ak chcete v obchode minúť za digitál naozaj veľa peňazí, viac ako 20-megapixelový aj tak nezoženiete. Znie to ako funkčná kozmická loď postavená v garáži.

Napísal som Mikeovi ohľadom obrázkov, linku a vôbec autorských práv. Súhlasí, je vlastne veľmi rád, ale nech mu na článok pošlem link. Na otázku, či z toho bude niečo mať, keď pôjde o text v jazyku obyvateľov malej krajiny kdesi v Európe, odpísal: „Minulý rok o takomto čase som sa začal zaujímať o Pavla Dobšinského a skončil som pri Pravidlách slovenského jazyka. Mám doma aj slovensko-anglický slovník, tak ho použijem a článok si preložím. Skvelá príležitosť na precvičenie!“

Pochybujem, a asi vcelku odôvodnene, že jedného dňa budem na korze stretávať turistov s mohutnými konštrukciami podobnými Mikeovmu experimentu. Toto je skôr prípad, v ktorom víťazí hravosť a má navyše niečo do seba. Na konci môže byť neočakávaná pointa. Niečo ako obraz dizajnéra z Washingtonu, čo vo voľnom čase kazí skenery, lepiacou páskou ich zlepuje dohromady s vyhodenými šošovkami a po večeroch si prekladá Prostonárodné povesti.