Sloboda, rovnosť, bratstvo - blbosť!

Byť človekom neznamená automaticky právo na dobro, šťastie a blahobyt. Mali by sme sa konečne zbaviť mylnej predstavy, že ľudská prirodzenosť akosi spontánne inklinuje k morálnemu dobru a zaslúži si šťastie a dostatok. Nie, neinklinuje a nezaslúži. Viera v prirodzené ľudské dobro nás doviedla na samý pokraj záhuby. Možno je načase vrátiť sa k úvahám o tom, že sme od prirodzenosti zlí a začať znova. Nebude to ľahké.

Najnebezpečnejší sú idealisti, ľudia, čo zanovito ignorujú jednu zo základných právd. Je síce banálna a plná demagógie, ale každý z nás s ňou má skúsenosť. Ako znie? No predsa: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.“ Fakt: dobrý úmysel je úplne najzákernejšia vec, príliš nebezpečná na to, aby sa s ňou robilo čosi ďalšie. A predsa, vždy sa nájde ktosi, hovorme mu dobrák, kto sa podujme dobrý úmysel napĺňať. Zrodia sa idey, preleje sa toľko krvi, koľko sa len dá, a na konci všetci vedia len to, že sme zase o kúsok bližšie k peklu.

Spoľahlivo najhoršie z dobrých úmyslov sú sociálne experimenty, ten najžalostnejší sme spätne pomenovali osvietenstvo. Už sa nejaké to storočie pokúšame naplniť jeho abstraktné idey konkrétnym obsahom, a nikam to nevedie. Najhoršie na tom však je, že tým ideám už nikto ani neverí, len sa akosi nepatrí o tom nahlas hovoriť. Asi kvôli mrzkej luze, ktorá by sa mohla nebodaj uraziť.

Čo je to sloboda? Čo rovnosť? Čo bratstvo? Náš filozofujúci hrobár by povedal, citujem: „Pičoviny.“ A má pravdu. Jeho sloboda nie je ani len tá spoznaná nutnosť, bratstvo ho nespája s nikým, odkedy sa mu brat, tiež hrobár, obesil na smútočnej vŕbe pri cmiteri, a rovnosť – o tej vôbec neuvažuje. Nemá dôvod. Učiť sa mu nikdy nechcelo, od útleho detstva je tak trochu debil, ľudí nemá rád, a hrobárom je preto, aby sa každému klientovi mohol vysrať na mieste jeho posledného odpočinku. Toľko k hrobárovi. Verte-neverte, no jeho sloboda je mi absolútne ľahostajná, v kontextoch bratstva o ňom ani len neuvažujem, a akosi cítim, že my dvaja si nie sme rovní.

Sloboda, rovnosť, bratstvo – čo to je? Dobrý úmysel, nepochybne, na dláždenie cesty do pekla ten najlepší. Asi by sme sa zhodli, že tieto idey sú celkom prázdne a je ich treba nahradiť čímsi užitočnejším. Vlastne nie, nahradené už sú, len by sme sa konečne mali prestať hrať na pieskovisku falošnej solidarity a skúsiť vymyslieť niečo ďalšie, tentoraz asi zlé, nech tú cestu do pekla spomalíme. V prvom slede navrhujem deklarovať, že sloboda a bratstvo sa týkajú len tých, čo sú si rovní, pričom ľudia ako druh si rovní nie sú. Orwell to s tými rovnými a rovnejšími vôbec nevymyslel zle, dôležité sú kritériá. Na tie už, žiaľ, nestačím, ale nemôžem všetko vymyslieť sám. Napadá vám niečo? Existuje spôsob, ako zariadiť svet tak, aby niektorí nedoplácali na nezodpovednosť tých druhých?