Nepostúpil!

Na piatky trinásteho samozrejme neverím, ako väčšina populácie, ale prečo to nepriznať, ako tá istá väčšina populácie, som vždy, keď to tak padne, troška nervóznejší. Čert nespí a v piatok trinásteho akoby sme ho ešte navyše budili našimi obavami. Posledný piatok trinásteho bol, čo sa smoly týka, zvlášť nešťastný. Prišiel som o ilúzie, o vieru, o česť, o chuť, a hlavne o príčinu dívať sa na telku. A to to od rána vyzeralo s posledným piatkom trinásteho veľmi ružovo, akoby aj nie, veď som si už týždeň dopredu vsugerovával, že sa nič tragické neprihodí. Normálne som šiel na poradu, šťastne prišiel, postretal sa s priateľmi a kolegami, poobzeral obchody, čo-to nakúpil, jednoducho, tešil som sa z veľmi príjemného dňa, úspešného osobne aj pracovne. Postíhal som toho viac ako v iné dni a večer, o ôsmej, už som sedel pred telkou, očakávajúc pointu šťastného piatku trinásteho.

Jeden po druhom súťažiaci v Superstar odspievali svoje party, nepresvedčivo, nevýrazne, takže to vyzeralo, že Marián nebude mať dôstojnú konkurenciu. Ani nemal, zaspieval Baladu o poľných vtákoch a napriek vyjadreniam giganta priemernosti Haberu som o jeho úspechu nepochyboval. Nič som nenechal na náhodu, zaznačil číslo 9937 a hlasoval, čo to šlo. Naozaj som veril, že Marián Fatrsík tento rok jednoducho musí postúpiť. Ba čo viac, jeho postup sa pre mňa stal vecou osobnej cti. Nevynechal som jedinú príležitosť pripomenúť všetkým známym, že ak tu má ktosi potenciál a charizmu stať sa všeobecne milovaným a rešpektovaným popovým idolom, je to práve Fatrsík. Dokonca som zašiel tak ďaleko, že som ponúkal finančnú kompenzáciu za odoslané sms. Nikto síce ponuku neprijal, ale to mi nijako zvlášť nevadilo, hlavne preto, že som bol presvedčený, že Marián dokáže strhnúť kohokoľvek rovnako ako mňa, len na to potrebuje viac času.

Nikdy som celkom nepochopil, ako je možné, že Marián nepostúpil už minulý rok, pripisoval som to nejakej chybe v Matrixe, ale evidentne som sa mýlil. Marián Fatrsík totiž nepostúpil znova a mne sa tak trocha zrútil svet. Prišiel som o ilúzie, vieru, česť, prišiel som o dôvod sledovať Superstar. Bez Mariána to aj tak bude len prehliadka našej malosti. Marián navždy ostane mojím hrdinom a to ho vôbec nepoznám, je to len meno a tvár. Zase budem po zvyšok Superstar v čase vysielania smutne posielať prázdnu sms na číslo 9973, len z princípu, ako výraz vzdoru a mojej vôle. Možno to tak má byť a Marián nepostúpil preto, že skutočné ikony popu nevytvára vkus beztvarej anonymnej masy, ale rodia sa prvotnej viery zopár nadšencov, ktorí ako prví odhalia ich potenciál a vytrvajú.

Aj tak je to zvláštne, ako veľmi na človeka dokáže zapôsobiť len obraz. Fatrsíka som nikdy nevidel inak ako cez televíznu obrazovku, nikdy som ho nepočul naživo, nikdy som s ním neprehovoril. On vlastne, nevďačník, ani nevie, že existujem. A predsa by som si ho okamžite zobral domov na chov, nechal ho prespať, požičal mu peniaze. Je mi totiž úplne nenormálne sympatický a nemôžem si pomôcť. Som bezmocný a to, že nepostúpil, je vlastne mojím jediným šťastím. Takto, keď zostane anonymný, naďalej si ho môžem idealizovať, predstavovať si, aký je to fasa chalan a on nedostane šancu tento môj obraz o ňom nijako narušiť.

Stále ma srdí, že nepostúpil a tak ľahko neprestane, ale asi je to dobre. S nešťastným Malíčkom žiť dokážem, ale s Malíčkom jačiacim v dave deťúreniec kdesi počas autogramiády v Tescu, s tým by som asi žiť nedokázal. Posledný piatok trinásteho bol teda predsa len výnimočne šťastným dňom. Hoci som prišiel o finalistu, favorit mi zostal.