Baby môžu tancovať ďalej

Franz Ferdinand - You Could Have It So Much Better (Domino / Wegart, 2005)

Myslím, že som odhalil pointu úspechu Franz Ferdinand. Títo mládenci sú dialektickým pozdvihnutím a zároveň nezrušením súboja Beatles a Rolling Stones, všetkej tej rozmanitej uhladenosti stojacej oproti agresívnej drzosti. Majú niečo z oboch postojov a okrem toho ešte aj vlastnú, vcelku racionálnu hlavu. Nenechali vlnu svojej popularity odznieť do stratena, keď už ju raz pred dákymi dvoma rokmi spustili. Po pár stovkách koncertov sú nazad a namiesto hudby, na ktorú môžu baby tancovať, tvrdia, že sme to mohli mať oveľa lepšie.

Všetci štyria Franzovia a Ferdinandovia sú ako decká, čo si ich Willy Wonka vzal k sebe do svojej čokoládovej továrne. Pustení z reťaze uprostred ríše vlastnej fantázie sa vrhajú na všetky strany, ale namiesto čokolády vo všetkých formách sa opájajú zvukom a melódiami. Nadšene ich znášajú na kopu a potom, nevediac, čo zakúsiť skôr, stále preskakujú od jedného k druhému, od druhého k tretiemu a od tretieho k... (logická hádanka, milí čitatelia, doplňte chýbajúce slovo na "š"). Nič im nevydrží veľmi dlho, motívy, namiesto pravidelného opakovania sa, bojujú navzájom, ktorý si utrhne viac času. Pesničky idú a poslucháč si povie, že celkom dobrý refrén a potom zistí, že to asi nebol refrén, pretože druhýkrát sa už neobjavil. Vyzerá to na spontánne jašenie sa v štúdiu, ale v skutočnosti ide o cieľavedomú snahu. Chlapci veľmi dobre vedeli, ako má ich druhý album znieť. Za cenu absencie výrazného hitu je You Could Have It So Much Better vyrobený z rovnakého ohrania odolného materiálu ako jeho bezmenný, troma miliónmi kusov nakúpený predchodca. Púšťam dookola, až mi to samotnému je divné, ale tento album to zvláda. Ešte o kúsok lepšie, ako to zvládol druhý Interpol a neporovnateľne lepšie v porovnaní s druhým starapatým deckom The Strokes.

A je to aj preto, že Franz Ferdinand už nie sú len tí, čo našponujú struny a po polhodine rytmického mlátenia do nich majú album. Tentoraz toho našponovali oveľa viac, z pivnice vytiahli klavír (žiadny synťák, ale normálny drevený aj s pedálikmi), akustickú gitaru a povedali si, že základom dobrej pesničky nemusí byť len kŕč v gitaristovej ruke. Tancujúca cynická obluda odhalila svoju cítiacu, ba až romantickú tvár. Len dva či trikrát za celý album, ale predsa. Eleanor Put Your Boots On znie síce dosť povedome (dobre, všetci sme vyrastali na Beatles, ale ak si spomínate na Shower Your Love od Kula Shaker, toto zasa nie je až taký opajc), ale na Franz Ferdinand by ste to len tak netipli. A Fade Together, to už je lepák, ako sa patrí (takže baby môžu tancovať o to zaujatejšie)! Aj keď mne sa páči najmenej, je tu ešte záverečná Outsiders s funkujúcou basou (a tiež s harmonikou, čo je troška žmurkanie na poslucháča, lebo podobná harmonika bola aj vo 40Ft, poslednej na minulom albume, zatiaľ čo prvé pesničky oboch albumov obe obsahujú podobné opisy agresívnych pripitých indivíduí).

V Domino Records môžu jasať. You Could Have It So Much Better je skvelý a bude sa aj dobre predávať. Gavrilo Princip sa nedočkal, Franz Ferdinand ide ďalej.

Rado Ondřejíček  viac od autora »