Dajte mi bod zlomu a ja nakazím svet

Nerada čítam knihy od konca a nemám rada ani preskakovanie strán a kapitol. Z toho istého dôvodu nemám rada ani poznámky pod čiarou a vysvetlivky na konci knihy, pretože sa mi akosi podvedome prieči skákať v texte. Viem, že mnohé vedecké a populárno-náučné publikácie by bez toho stratili na prehľadnosti a zrozumiteľnosti, ale niekedy je to naopak.
Iste je pre autora knihy náročné rozhodovanie, čo dať do textu a čo pod čiaru, či zbytočnými vysvetlivkami príliš neunudí čitateľa, alebo naopak, prílišným zostručnením ho neprecení a tým nestratí na zrozumiteľnosti. Toto úskalie som si uvedomila pri knihe Bod zlomu od Malcolma Gladwella. Vďaka mojej úchylke nepreskakovať text som takmer prehliadla názorný príklad, na ktorom sa dá najjednoduchšie porozumieť tomu, čo to ten bod zlomu vlastne je. Autor ho totiž umiestnil až do vysvetliviek na koniec knihy. Ja tým teda pre istotu radšej hneď začnem, pretože v tom je kľúč k pochopeniu celej knihy.

Predpokladajme, že v lete príde na Manhattan 1 000 turistov z Kanady, ktorí sú nakazení neliečiteľným kmeňom 24-hodinového vírusu. Kmeň má mieru infekcie dve percentá, čo znamená, že z 50 ľudí, ktorí prídu do styku s nositeľom, sa nakazí jeden. Povedzme, že 50 je aj počet ľudí, s ktorými príde priemerný obyvateľ Manhattanu do styku v metre či v práci. V tomto prípade je choroba v rovnováhe. Tisíc turistov predá vírus tisícke nových ľudí, a teda ďalší deň ďalším tisícom, zatiaľ čo prvá tisícka sa uzdravuje. Počet chorých je v dokonalej rovnováhe s počtom uzdravujúcich sa a do konca leta chrípka postupuje trvalým, ale nijako senzačným tempom.
Potom ale prídu Vianoce, pribudne turistov, ľudia chodia viac do obchodov a priemerný obyvateľ Manhattanu zrazu príde do styku denne s 55 ľuďmi. Rovnováha je porušená. 1 000 nosičov pri dvojpercentnej miere nákazlivosti zrazu nakazí 1 100 ľudí, tí sa stretnú s ďalšími 55 000 ľuďmi, takže na tretí deň má chrípku 1 210 ľudí, na konci týždňa takmer 2 000 a na Štedrý deň je tu poriadna chrípková epidémia. Bodom zlomu je moment, keď priemerný nosič vírusu stretol nie 50, ale 55 ľudí. Bežný a stabilný jav sa zmenil na zdravotnú krízu. Zmeny, ktoré sa odohrajú v bode zlomu, môžu mať nedozerné následky, a to oboma smermi, pretože keby v jeden deň začali nosiči stretať nie 50, ale len 45 ľudí, tak za pár týždňov by chrípka z Manhattanu úplne zmizla. Zníženie počtu zo 60 na 55 by nestačilo, ale zníženie v bode zlomu z 50 na 45 áno.

Ospravedlňujem sa tým, ktorým sa tento výklad zdal príliš polopatistický a podčiarový, ale pre mňa bolo práve toto vysvetlenie mojím osobným bodom zlomu, keď som zrazu začala chápať nielen všetky situácie opísané v knihe, ale aj množstvo javov okolo seba. Napokon, to bolo zámerom autora a jeho knihy – veď je to na obale aj výrazne napísané – kniha, ktorá zmení váš pohľad na svet.

Autor, Malcolm Gladwell, americký novinár, prišiel na myšlienku použiť epidemiologický prístup na vysvetľovanie javov v celkom nečakaných sférach života, keď ako reportér Washington Postu mal v referáte okrem obchodu, reklamy a sociológie aj písanie o epidémii AIDS. Uvedomil si, že výrobky, informácie a vzorce správania sa šíria podobne ako vírusy. Tým pádom podľa neho musí existovať bod zlomu pri každom analogickom hromadnom jave v obchode, reklame, módnych trendoch, ale aj v sociálnom správaní, ako je napríklad zločinnosť v metre či samovraždy mladých ľudí v Mikronézii. Autorovou ambíciou však nebolo len vysvetlenie javov, ktoré sa už udiali. On zachádza ďalej. V knihe uvádza mechanizmy a príklady, ako rozpoznanie bodu zlomu pri šírení epidémií využiť pozitívne vo svoj prospech, buď pri zastavovaní nežiaducich javov, alebo pri šírení tých žiaducich. Napríklad pri šírení vzdelanosti medzi americkými deťmi alebo informovanosti o cukrovke a rakovine prsníkov v černošskom gete.

My ľudia sme zvyknutí, že príčiny majú svoje následky. Ak nevidíme priamy a jasný súvis medzi nimi – ako napríklad v opísanom prípade, keď bez nejakých zásadných opatrení, údajne len preto, že niekto začal systematicky likvidovať grafity v metre, zrazu dramaticky poklesla kriminalita v New Yorku –, zvykneme byť prekvapení a nedôverčiví. Gladwell na množstve príkladov, na rôznych psychologických, sociologických aj marketingových výskumoch dokazuje, že nemáme byť prečo prekvapení, že takto jednoducho fungujú sociálne epidémie. V knihe ponúka podrobný popis základných faktorov, ktoré vychyľujú bod zlomu z rovnováhy, používa pri tom príklady zo všetkých odborov, do ktorých mal možnosť nahliadnuť. To považujem za najväčší klad a prínos tejto knihy – že nemá na očiach klapky jedného fachu a aj za cenu laických zjednodušení vidí súvislosti tam, kde by si ich úzko zameraný špecialista možno nikdy nevšimol. Týmto prepojením sa zrazu fungovanie mnohých vecí začína javiť celkom pochopiteľne. A nielen to, autor nás ubezpečuje, že ak použijeme inteligenciu, aby sme zistili, na ktorom mieste stačí trošku popostrčiť, dokážeme pohnúť aj zdanlivo nemennými či mohutnými javmi i bez veľkých investícií a námahy.

Nemusíme mu všetko veriť, ale história nás neustále učí, že nezaťažený pohľad takmer laika občas pomôže riešeniu a pochopeniu komplikovaného problému viac, ako by bolo mnohým naslovovzatým odborníkom milé. Možno táto knižka nikomu nezmení pohľad na svet, ako ambiciózne hlása jej obálka, určite však mnohým poriadne prečistí šošovky a rozšíri klapky.

Malcolm Gladwell: Bod zlomu. O malých příčinách s velkými následky
Vydavateľstvo Dokořán 2006, preklad do češtiny Martin Weiss

Písané pre časopis Knihy a spoločnosť – (nenahraditeľného) sprievodcu intelektuála svetom kníh. Upravené.