Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
uf	06.05.2008 01:44	anonym
byť sa do pŕs? to vážne?
ale je to	06.05.2008 03:13	anonym
nadherna hrubica, podstata textu padla na urodnu podu
	06.05.2008 07:06	zanardi
Keď už sa máš biť do pŕs, tak buď k sebe tvrdý.
nielen k sebe	06.05.2008 07:28	hypnose
tvrdosť sa ráta aj smerom von
	06.05.2008 07:16	anonym
No, neviem co si mam o clankoch ktore tu celkovo pribudaju poslenu dobu mysliet, niekedy to bolo o niecom a nie taketo pseudointelektualne blaboly...
	06.05.2008 09:06	liliana
ano presne tak, tiez sa mi to osvedcilo.
ako co sa ti osvedcilo	06.05.2008 10:25	anonym
smiat sa na mrtvych detoch?
prečo hneď na mŕtvych deťoch?	06.05.2008 10:54	zanardi
Niekedy je smiech cez slzy oslobodzujúci. Môj otec umrel, keď som mala 8 rokov. O rok neskôr naša triedna učiteľka, ktorá náš učila aj roky predtým, vypĺňala nejaké papiere v triede a systémom pokriku otázky a odpovede sa pýtala na zamestnanie rodičov, či sa nezmenilo. Keď sa ma pýtala na zamestnanie otca, najprv som skoprnela a potom som jej s úsmevom odpovedala, že kope loj. Status umrnčanej Myrty mi nikdy nesvedčil.
good for you	06.05.2008 11:11	anonym
ak ti tak lepsie mojej svokre zomrel prvorodeny, od vtedy si ani dusok kavy nevychutnala pride mi to ako priliz, priliz, priliz vela smutku, ale smiat sa na tom jednoducho nemoze
to je ok,	06.05.2008 11:18	zanardi
každý spracúvame inak a iným tempom.
sranda, detto	06.05.2008 11:55	valentina
ja som mala jedenásť, a hlásila som rovnaké zamestnanie :) A na otázku: "Kde máš otca?", som veselo vykrikovala: "Na cintoríne!"
jezis,	06.05.2008 12:41	anonym
aki ste tu dnes vsetci funny, to vam je naozaj vsetkym tak bohovsky smiesne ked niekto zomrie
	06.05.2008 12:47	valentina
Nebuď labuť. Vôbec to nie je smiešne, ale je to jediná šanca, ako prežiť tú strašnú stratu, bezmocnosť a nutkanie stále dookola si prehrávať tú situáciu, kedy sa to stalo a všetky spomienky na toho človeka. Potom je ešte druhý spôsob, napchávať sa lexaurinomi a zapíjať vodkou, alebo plakať celé noci a vyvolávať známym a priateľom, že sa sama doma bojím a že si dačo urobím. Tak čo je lepšie?
Jedina sanca?	06.05.2008 12:55	anonym
urcite je lepsie sediet doma a vyplakavat, vybit si svetazial, nespravodlivost a nemohucnost nieco zmenit do vankusa, alebo snad je lepsie zapnut si po pohrebe nejaku dobru komediu a presviedcat sa/klamat sa ze nam je smiesna? nie je pravda, ze zostane len smutok, zostanu aj pekne spomienky, pokial su tie zive, smutok ma len abstraktnu kvalitu, ak spomienky zomru, smutok sa stane realnym
	06.05.2008 13:14	zanardi
A kto tu vlastne rieši, čo je lepšie? Každý si nesieme to, čo nám bolo nadelené, niekto sa pod tým hrbí, niekto s tým nadskakuje, niekto prehadzuje záťaž z ruky do ruky, ako je mu lepšie, spoločný menovateľ je ísť ďalej. Susede umrela 16-ročná dcéra na prázdninovej aktivite, udusila sa plynom v ubytovni. O týždeň som jej bola pomôcť so záhradou a z rádia vyspevovala Lucie Bílá "Plyn už syčí z trouby ven". Dívali sme sa na seba a ona ma chytila za ruku, usmiala sa a povedala - srandovná pieseň, čo? Čo som jej mala povedať, že jej haraší? Cítila som neskutočný obdiv, nezlomného ducha a nadhľad. Ale ako píše Lil, tým levelom si musíme prejsť, aby sme pochopili.
ono lil ziahen level v
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz