Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
	11.04.2008 08:30	picobello
zaujimave. ja len, ked som maval horucky (pretoze ich mam zasadne pomerne vysoke). ale to budu asi "len" tie halucinacie.
ja som desy nemala	11.04.2008 09:37	saschia
len mory, jednu si pamatam, snazili sa ma uniest akesi prisery, najhorsie bolo ze vyzerali nejak ako tie obrazky z detskych kniziek, ovsem blbo ilustrovanych - namiesto postav tam boli len nejake farebne machule. a presne tie sa ma snazili uniest. Nikdy som nemala rada abstraktne umenie... Ale predstava nekonecnosti a staleho pohybu vesmiru ma nedesi, naopak, nejak ma to upokojuje... ale zas to sa mi nesniva, zeano...
	11.04.2008 20:09	anonym
pekne vykreslene, myslim tie machule, neznamo, hoci aj v zmysle tvaru = machule vedia deti dobre vykolajit
presne	11.04.2008 09:49	akacsova
mne sa to snivalo len raz, co si pamatam, lebo som sa na to cela vystrasena zobudila, bolo to pred par rokmi mala som pocit, ze som v nejakom vire, ako v ciernej diere, okolo mna hviezdy, alebo trblietavy prach - a bola mi strasna zima
	11.04.2008 14:04	azazelo
To je tucniaci syndrom ako vysity. Letela si niekedy podpriestorovym kvadrantom 41/02?
Detske uzkosti.	11.04.2008 10:01	anonym
To je pocit, ktory si v sebe nosime kazdy. Dospelacke uzkosti podla mna ani neexistuju, asi preto, ze je to silny emocionalny prezitok, prvykrat poznany v utlom veku, ktory si zachovava (aspon v mojom pripade) podobu, len dovody vzniku sa menia. Akosi sa mi ta definicia na to nehodi, ked mate decku uzkost, nemozete sa citit rozprostredne. Ja mavam prave vtedy pocit, ze sa preliacujem, scvrkavam a snazim sa dostat co najviac dovnutra, kde by ma nebolo vidiet, pocut, ani citit. Niekedy je to take silne, az miznem v sebe. Vtedy sa skrutim do klbka a sadnem si do rohu k radiatoru a nechcem nikoho, len mamu. A ked tam nie je tak placem. Vtedy mozete byt aj s najmilovanejsou osobou na svete, je jej priliz malo na to, aby vas dokazala oblahnut a skryt pred svetom. A ten pocit mi netrva len kozmicku mikrosekundu, ale cele hodiny, niekedy dni. Tak neviem, ci hovorime o tej istej stiesnenosti. zlta
Tak toto nie je detská úzkosť.	11.04.2008 10:28	anonym
To je endogénna depresia. To sa už dnes dá liečiť. Treba si nájsť dobrého psychiatra/psychoterapeuta. Dobrého, podotýkam.
mas nejaky konkretny tip?	11.04.2008 11:05	anonym
Mate niekto nejake konkretne tipy na dobrych psychoterapeutov? Kosice a okolie...
Dakujem,	11.04.2008 11:23	zlta
ale ja som si sem neprisla po diagnozu, netrpim depresiami, len si takto pamatam detsku uzkost a takto sa mi vracia, ked nie je nik kto by ma polutoval, alebo si zobral na seba moje hriechy, ked mi je tazko. Depresiu som mala lenraz a bolo to celkom ine:-)
zazila :)	11.04.2008 10:13	anonym
hej zazila, presne, ten opis uplne sedi...a ten zlomok sekundy sa mi objavuje do dnes....zeby som bola stale dieta ;)
	11.04.2008 10:15	anonym
snívava sa mi, ako existujem (bez hmotnej podoby)v nejakom vzduchoprázdne a priestor sa ma obostier ako celistvá nekonečná masa, hustá a má podobu nejakej hmoty, ale neviem prísť na to akej, a takto koexistujeme spolu v niečom ešte väčsom, najčudnejšie na tom je, že pocity, ktoré prežívam nie sú vyslovene nepríjemné, je to skľučujúce, ale je v tom aj niečo... becknett
;-)	11.04.2008 14:41	anonym
Skús sa vtedy, ak to dokážeš trošku uvolniť a vnímať, krásu okolo seba. Ver že to už nebude taká hustá masa :) Práve takto sa dá začať astrálne cestovanie...
To je možné.	11.04.2008 22:53	anonym
Ale ako sa preniesť cez ten des z prázdnoty?
VER!	22.04.2008 11:15	anonym
Ver v to že tá prázdnota je iba brána cez ktorú po čase prejdeš bez povšimnutia, v tom svete sa nepohybuješ fyzicky ale myšlienkovito, preto ostávaš iba v tej prázdnote, lebo sa sústredíš a hlavne myslíš iba na to aké je to hrozné, strach je to najhoršie čo ľudí v súčasnosti
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz