Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
	07.11.2007 07:43	anonym
tiez som posobila v diplomacii a propagovala som slovenske kroje a kulturu aspon formou fotografickych vystav, malo to uspech a myslim, ze akakolvek forma propagacie nasej kultury ak splna prvky autenticnosti a nie nejakych plagiatov je v zahranici vitana.... tiez sme sa zucastnovali v dcerinej skole narodneho festu a vsetkym chutili fanky ktore sme ponukali pri zvukoch slovenskej ludovej hudby... nasa kultura ma mnoho zaujimavych aspektov pre ludi v cudzine a myslim, ze kazdy si vie najst formu ako ju priblizit...staci do toho vlozit srdce... prajem vela uspechov....
ad kroje v Poľku ale u nás nie	07.11.2007 08:34	druuk
ale dostať ich aj u nás. UĹUV v Bratislave alebo tiež Parta v Detve a určite ešte niekoľko iných. Tiež ich predávajú na každom väčšom folklórnom festivale. Ale pozor, sú dosť drahé, je to kvalitná ručná práca na rozdiel od poľských kde cítiť sériovosť výroby.
	07.11.2007 08:40	zanardi
a keď sa človek popýta v mestských informačných centrách, kde majú podchytených miestnych remeselníkov, iste dajú kontakt aj na krojárky. Rieši sa to zväčša komisionálnym predajom.
kroje su "IN" :-)	07.11.2007 09:57	anonym
Ja som mala kroj oblceny na svadbe, pocas cepcenia. Ten kroj vysivala moja stara mam (ktora sa mojej svadby uz zial nedozila), a pre mna osobne to bol taky "akt spritomnenia" :-) Nuz a vsetkym ostatnym sa to ohromne pacilo (hlavne zahranicnym hostom - moj muz je holandan, takze sme ich mali hodne ;-)), a dokonca maprehovorili, ze som sa potom uz do nicoho ineho ani neprezliekala a az do rana som bola v kroji. Aj na fotkach top vyzera skvelo. A aspon som sa vyhla takym trapnostiam ako "cepcenie" so satkou (najlepsie Cocco Chanel). Nikdy som nebola nejaka vyhlasena folkloristka, ale k tymto veciam mam akosi prirodzene pozitivny vztah. U nas sa nikdy nic nepretlacalo (vyrastala som v meste), ale nejako som sa k tomu casom sama prepracovala. A co sa tyka slovenskej ludovej hudby - ta je uplne uzasna. Moj manzel ju miluje (sam rockovy bubennik). Tento rok bol na letnej skoly slovenciny, a rozpraval mi, ze vecer so slovenskou ludovou hudbou bol jeden z najlepsich. Proste ma to velku vnutornu silu. Prave pred par tyzdnami som sa bavila so svagrovym svokrom (tiez holandan) na folklornu temu. Jeden z najzaujimavejsich postrehov bol, ze vlastne v Holandsku sa udrziavaniu nejakeho folklorneho umenia venuju len "kluby starsich zien". A potom to vraj vyzera tak, ze nastupi par sestdesiatnicok v smutnych tmavych krojoch a zavyje nejaku clivu tahavu pesnicku. Tot` vsjo. Tak ja myslim, ze u nas ten folklor zatial pretrvava v ovela zivsej podobe. A som tomu uprimne rada. Jenofefa
dodatok	07.11.2007 09:58	anonym
...hmmmm...sorry za preklepy :-/ neprecitala som si to po sebe, a tak to dopadlo :-( jenofefa
ktoje su out	07.11.2007 15:36	akacsova
Ja len pre informáciu, že takú hovädinu, ako obliekať sa do krojov - teda do bežného odevu nižšej vrstvy vymysleli národní buditelia a slovenská vlastenecká stredná vrstva, ktorá si tým posilňovala národné sebavedomie. Ak si spomeniete na také príšerné biele vyšívané blúzky zo Slovakie (predávali ich aj na trhu a nosili sa za socíku aj z Maďarska!) tak to bol vzor IZABELA, ktorý bol navrhnutý a vyrobený v spolku Izabela. (zal. v roku 1895 - ten však označoval slovenské výrobky za hornouhorské:-))). V
	07.11.2007 17:22	anonym
tiez nazor...pani Akacsova, aby vam nespadla korunka z hlavy, slovensky kroj nie je uz davno bezny odev nizsej vrstvy, ale skor, odev predstavujuci urcite etnikum... mali by ste sa zucastnit par dedinskych slavnosti trebars na Myjave, kde sa do krojov oblecie kazdy kto ho vlastni, bez rozdielu a cloveku sa tisnu dojatim slzy do ocu.. osobne by som bola hrda, keby sa v nasej rodine zachoval kroj mojej starej mamy...asi tak
	07.11.2007 17:34	ramazo
to si rovno mozu vsetci obliect sviatocne monterky alebo stvorpasikove teplaky
treba odfitrovat emocie od faktov	08.11.2007 16:12	akacsova
Nic take, ako slovensky kroj neexistuje. Bol len odev na rozne prilezitosti (bezne, sviatocne nosenie, na pracu) ktory sa lisil nielen v priestore ale aj v case (menili sa materialy, strihy, prilezitosti na nosenie) a bol iny aj podla toho, aka vrstva ho nosila (sedliaci, pastieri, zemani, sluzky..). Zaujem o narod v 19. storoci vytiahol isty typ odevu do popredia zaujmu a ten sa zacal umelo nosit tam, kde prirodzene nepatril (v mestianskych rodinach). Druhy velky zaujem prisiel po druhej svetovej vojne, ked sa umelo udrziaval na javiskach a festivaloch stav folkloru (nielen odevu), aky panoval v pastierskej kulture medzivojnoveho obdobia. PS: Niekolko rokov som robila krojarku vo folklornom subore a dalsich neikolko rokov som sedela priamo v krojovej dokumentacii ULUVu, , to lent ak na okraj.
postreh	07.11.2007 16:22	anonym
...si myslím že podľa mena by autorke skôr pristala ako kroj parochňa a mužovi kaftan ...
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz