Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.
	20.09.2007 09:26	knourjuraj
pekne
	20.09.2007 09:35	pohan
ked sa povie skola pre mimoriadne nadane deti, vzdy ma strasie pekne obludarium to musi byt
	20.09.2007 10:01	anonym
problemom je, ze mimoriadne nadanych deti nie je vela, ale skol pre nich ano - sedia v nich klasicki biflosi alebo normale sikovne dietka, ktore ked podrastu, zaradia sa do priemeru alebo vyssieho priemeru. mimoriadne nadane deti si akymsi typom obludy a vacsinou zaradene do bezneho kolektivu trpia.
Svetom vladnu	20.09.2007 15:39	pavol
priemerni. Sluzia im nadpriemerni. Mimoriadne nadani a neobycajne hlupi trpia cely zivot. Nadanym detom treba pomoct tym, ze sa im nepripominame ich nadanie. Treba ich chvalit za ine veci, napriklad pracovitost, vytrvalost ci odvahu. Inak sa budu cely zivot spoliehat na svoje nadanie, ktore je samozrejme obmedzene. Dobry klavirista nie je obycajne dobrym hokejistom a naopak. Casto sa nadane deti odmietaju pustat do veci, ktore im nesedia, ale ktore zivot vyzaduje. Nechapu preco by sa mali ucit malu nasobilku pol roka, ked Mozarta zvladnu za tri dni. Preto zaradenie deti do triedy nadanych (pokial si to uvedomuju) je viac na skodu ako na osoh.
Som za takú segregáciu	20.09.2007 09:37	anonym
Navštevoval som malú dedinskú ZŠ a už v prvej triede ma nekonečne nudil nekonečný nácvik čítania a písania samohlások, spoluhlások, slabík a slov vyňatých z kontextu. Moji menej vnímaví spolužiaci sa namáhavo prehrýzali Živou abecedou a ja som si zatiaľ pod lavicou z nudy čítal čítanku pre tretí ročník, ktorú si tam ktosi zabudol. Boli to nekonečné, nesmierne nudné hodiny. Prečo by mali hlúpejšie deti zdržiavať a brzdiť tie inteligentnejšie a pohotovejšie? Z nejakej solidarity? To mi smrdí socialistickým rovnostárstvom. Veď to by sme potom za segregáciu detí mohli považovať aj známkovanie či iné hodnotenie prospechu. Plne chápem autorku v jej názore, ktorý priamo vyplýva z jej osobnej situácie, a chcel by som ju potešiť aspoň tým, že veľa z tých "malých géniov" (vrátane mňa) napokon skončilo pri tom príslovečnom stroji a deti, ktoré sa spočiatku zdali byť hlúpe a neučenlivé, urobili npokon veľkú dieru do sveta. Dejiny vedy a kultúry sú toho jasným dôkazom. Netreba klesať na duchu: účet sa robí až pri platení.
preto	20.09.2007 09:58	akacsova
Lebo tým inteligentnejším aj tak celý život zostanú na krku v podobe hlúpejších spoluobčanov - užívateľov jeho daní a voličov jeho politikov. Na toto hľadisko sa samozrejme môže rodič talentovaného dieťaťa vykašlať, ten chce pre svoje dieťa to najlepšie a tak to má byť, ale nemalo by na to kašlať školstvo. Myslím si, že najviac môže pomôcť sám učiteľ. Môj synovec tiež vedel od štyroch rokov čítať a písať, ale mal skvelého učiteľa, ktorý mu dával individuálne úlohy - rozdávať zošity, zapisovať na tabuľu a pod. V anglofónych krajinách majú pre prvú triedu okrem šlabikára aj sériu knižiek rôznej obtiažnosti, ktoré práve učiteľ môže deťom dávať podľa toho, ako napredujú, takže sa nemusia nudiť.
Na podobné som myslel	20.09.2007 10:20	las0
Netreba testovať a rozdelovať (aj keď to tak robia napr. aj pri zápise na kurz angličtiny pre dospelých), ale potom treba málopočetné triedy a kvalifikovaného, odborne zdatného učiteľa, ktorý dokáže aplikovať "individuálny prístup k výuke". Vtedy môžu kľudne sedieť "dementi" s "inteligentmi" pohromade. (Ideálne by bolo, keby učiteľ dokázal tých zdatnejších zapojiť do vzdelávania tých slabších - získať skúsenosť, ako odovzdať vedmosť už v detskom veku je na nezaplatenie ;-)
	20.09.2007 16:20	azazelo
Ano individualny pristup. V principe to je asi tak, ze Gaussovo rozdelenie nepusti. 66% sa pohyboje okolo priemeru, 17% je nadmieru sikovnych a zvysnych 17% menej sikovnych. Ucebne osnovy by mali byt navrhnute pre tych 66% takym sposobom, aby ich s mensimi problemami zvladli. A ucitel by sa mal prednostne a individualne venovat tym Gaussovym chvostom. Jednej casti aby im ucivo ozvlastnil a nenechal im priestor na vyrusovanie a tej druhej aby zvladli aspon osnovy. A tych 66% sa dokaze pretlct samo. Lenze u nas je to naopak, ucitel sa venuje tomu zlatemu stredu a problemove deti nechava tak. Ma ich zaradenych - bud su to prepadlici, alebo notoricki vyrusovatelia a kverulanti. Nechapem preco je to u nas takto durne - uz len par sto kilometrov juznejsie v Novom Sade veju v skolstve daleko sviezejsie vetry.
tiez som mala podobny problem	20.09.2007 10:18	anonym
vzhladom na to, ze citat a pisat som sa naucila sama v predskolskom veku. Podobne to bolo s matematikou, tu som sa sice sama neucila, ale ked tretina triedy aj po tretom vyklade toho isteho kukala na ucku s nechapavym vyrazom, niet divu ze ma uplne prestala bavit. Do dnesneho dna. (inak skola bola mestska a dokonca trieda "vyberova", ze tam bol okrem inych vybrany aj pravdepodobne dyslekticky, hyperaktivny a celkovo nie velmi intelektualne nadany syn kadernicky nasich uciteliek bola ina vec) A navyse, kedze som sa na stihanie so svojimi rovesnikmi nemusela doma ucit (prakticky ani na strednej), tak som bola pred maturou a na vyske znevyhodnena ;o) Nevedela som sa ucit. Ani si robit domace ulohy doma. Mne sa celkom paci americky system v tom, ze clovek ma predmety vybrane podla vlastnych schopnosti a zaujmov v roznej obtiaznosti (gene
Toto je archív Magazínu T-station. Nie je možné pridávať nové komentáre.

:: Súvisiace reklamné odkazy

Pridaj odkaz